Archanjeli, anjeli a “farebné” deti

Indigové deti sa rodia už nejaký ten čas; je to nová generácia, ktorá nám skôr narodeným zapríčiňuje väčšinou husiu kožu ale má úlohu, ktorú nie je ľahké splniť; majú prebiť staré formy myslenia a priniesť nové. O túto tému som sa predtým príliš nezaujímala; uznávam, že som sa mala, lebo asi polovica z toho, čo mi sedí v laviciach, sú indigové deti, ale príliš ma to neoslovovalo. Až donedávna, keď sa na Filipovej stránke pod článkom o indigových deťoch objavil tento komentár (ignorujte gramatiku, čítajte význam ):

Malone-DS:

“Ahoj,

Prečítal som túto článok a som absolútne nesúhlasím s jednou vetou “Výskumníci tvrdia, že až 95 % detí, narodených po roku 1994, sú deťmi indigovými.” Lebo dnes vidíme na celom svete aké sú mladé deti (nenormálne, nevychovaný, chodí do krčmy, fajčí tabaku, trávu, sex atď). Preto to som napísal, aby som chcel počúvať aké názory majú ostatné. Inak je to zaujímavé.”

Keď som si to prečítala, “vypenila” som… a kým som písala odpoveď, chvíľu som všetko videla červeno ale posúďte sami:

Daeduwen:

“no ano, da sa povedat, ake su dnesne deti… ale keby sme im poskytli dostatocne vela podnetov na rozvoj seba samych, nemuseli by utekat do inych svetov pomocou krcmy (kde sa stretavaju s tymi, ktori im rozumeju, teda s rovesnikmi), uzivania drog, ktore dokazatelne otvaraju branu do inych svetov (ved samani a magovia ich pouzivali a pouzivaju po celom svete) a sex… sex je predsa tiez branou k poznaniu

to, ze su nevychovani, plne chapem. ja, hoci k indigovym detom nepatrim, mam tiez nervy z toho, co vsetko sa od ludi ocakava a comu vsetkemu sa musia podriadovat… to, ze si otvorene povedia svoj nazor, tiez nie je koniec sveta

ale to, ze su “nenormalne”, tak to ma dorazilo… ja nepoznam cloveka, ktory by bol normalny. preto, lebo normalnost je vymysleny pojem; normalnost je rovnaky blud ako priemerny plat ci statistiky. kazdy clovek je individualita, co znamena, ze sa nejakym sposobom odlisuje od toho “normalu”. oni su len vyraznejsie ini od predoslych generacii… ale to neznamena, ze su sibnuti, ze nevedia existovat v spolocnosti alebo ze nie su schopni niest za svoje ciny zodpovednost. oni to dokazu; len to musi byt spolocnost, ktora je zmysluplna a nie toto zhromazdenie, ktore je schopne akurat tak dvihat mierumilovnym osobam ako ja tlak”

Čo bol dostatočný náznak toho, že sa tejto téme budem venovať ďalej a tak sa stalo.

Tento článok sa skladá z dvoch častí; z channelingu s Michaelom, kde sme sa prepracovali cez anjelov k indigovým a podobným deťom, a z rozhovoru s jednou z indigových detí (teda skôr z odpovedí na otázky, ktoré mi Michael napísal).

Michael, 11.12.2009
Anjeli sa tvoria tak, že sa duše dostanú na dostatočne vysoký stupeň uvedomenia?
Áno, tak
Takže archanjeli nevytvárajú anjelov?
Nie Anjeli sú nám viac-menej podriadení; nie je tam nejaká prísna hierarchia, ale v podstate sa priraďujú k tomu alebo inému archanjelovi podľa úlohy, ktorá im najviac vyhovuje; podľa toho, s čím majú najväčšie skúsenosti. Každá duša si tvorí iný súbor úloh, takže každá duša má trochu inú „špecializáciu“. No a podľa špecializácie spolupracujú s tým archanjelom, ktorý najviac zodpovedá potrebnému profilu
Ty z toho robíš normálne prijímací proces…
V podstate totiž je keď duša dosiahne stupeň uvedomenia „anjel“ a je schopná zhmotňovať (pretože to je vlastne definícia anjela, vedomé zhmotňovanie toho, čo práve chce alebo potrebuje zhmotniť), uberá sa istým smerom; má určité preferencie. My tie preferencie sledujeme a podľa toho s daným anjelom ostávame dlhšiu či kratšiu dobu; vedieme si ho. No a potom sa pridá k nám už aj bez tela
Takže duša, keď dosiahne stav „anjel“, už sa viac nemusí zrodiť.
Nemusí; ale môže, pokiaľ je to potrebné. Väčšinou to nevychádza celkom z ich iniciatívy; archanjel, čiže „šéf“ určí, že treba spraviť to a to, pozbierať také a také skúsenosti medzi ľuďmi, a vtedy sa môže stať, že sa anjel zrodí do tela. Teraz je ich pomedzi ľudí roztrúsených pomerne veľa; to kvôli tomu, aby sa zabezpečoval dostatočný ťah v zmysle zvyšovania vibrácií. To sú indigové, krištáľové, dúhové deti… deti, ktoré sú vibračne vysoko už pri zrodení, takže ich vývoj je podstatne jednoduchší; na druhej strane prekonávajú veľa ťažkostí vzhľadom na svoju neprispôsobivosť tým „štandardným“ kritériám. Stačí pár takých neusmernených „zázrakov“ a vy učitelia máte hlavu v smútku…
Vtipný…
Ale podstatu chápeš
…
Michael, je nejaký výrazný rozdiel vo vibráciách indigových, krištáľových a dúhových?
Indigové sú veľmi vnímavé; sú to výrazné osobnosti. Krištáľové „žiaria“; sú to výborné žiariče, ktoré ale môžu pôsobiť nenápadne, skryto, a preto častokrát efektívnejšie. Dúhové majú veľmi vysoké vibrácie; skrýva sa v nich potenciál na čokoľvek. Inštinktívne chápu, že všetko je jedno; ale dúhových nie je až tak veľa. Tie prídu hlavne po prechode do štvrtej dimenzie. Teraz sú tu vlastne len kvôli základným testom, ako sa budú správať v takejto spoločnosti. Dúhové sa dajú označiť ako „majstri“; sú to nesmierne úžasné bytosti; sú úplné, je v nich všetko, a predsa nikoho nerozčuľujú. Dúhové sa dajú označiť ako „dokonalosť sama“… pretože v podstate predstavujú syntézu všetkého, čo je, do jedného celku
…
Chceme k tomu ešte niečo dodať?
To, čo ti teraz napadlo; že keď sa prebudí anjel, keď duša dosiahne istý stupeň uvedomenia, tak si ju ďalej vedie archanjel; ak sa niekomu ozve niekto z nás desiatich, tak je takmer zaručené, že je to už anjel alebo že sa ním čoskoro stane…
Takže niekedy za takými dušami prichádzate predčasne.
Áno, niekedy áno; to preto, aby sme ich potiahli už len ten krátky kúsok, čo im ostáva k stavu uvedomenia. Ale vo všeobecnosti sa dá povedať, že ak sa niekomu ako strážny anjel objaví archanjel, tak o tom rozhodne netreba pochybovať teraz sa veľa ľudských duší ťahá hore do statusu „anjel“; práve v tej podobe môžu najlepšie meniť realitu a vedome zvyšovať vibrácie Zeme

Michael, 14.12.2009
Vieš, s čím by si mi mohol pomôcť? S otázkami na indigové dieťa.
No tak si píš:
1. Popíš sa ako dieťa; líšila si sa od ostatných? Všímala si si citlivejšie, ako na teba reagujú dospelí, v porovnaní s ostatnými deťmi?
2. Aký si mala dojem zo školy a zo svojich spolužiakov? Bola si v kolektíve obľúbená? Bola si „vedúci element“ alebo skôr nenápadnejšia povaha?
3. Bavila ťa škola? Mali ťa radi učitelia, alebo skôr nie? Pýtala si sa veľa na hodinách, alebo si jasne dávala najavo nezáujem?
4. Prečo si sa rozhodla študovať to, čo študuješ teraz? Čo ťa viedlo k tejto škole? Zhoduje sa to s tým, čo by si chcela robiť ďalej? A napokon:
5. Popíš svoju víziu sveta; buď z pohľadu minulosti, súčasnosti alebo budúcnosti. Kde vidíš svoje miesto v ňom? To by mohlo stačiť…

Indigové dieťa (anonymné ; kurzíva podľa Michaela)
1. Bola som trošku hyperaktívnejšia ako ostatné deti a nebola som chorľavá. Inak žiaden rozdiel som nevidela. Je pravda, že som vyviedla pár (trošku viac ) hlúpostí: rozbila si čelo o dvere, atď.. Bola som živé striebro
Ako škôlkárka som šušlala, nikto mi nerozumel (okrem suseda Lukáša, ktorý šušlal rovnako ako ja ). Chceli ma poslať k rôznym lekárom a doteraz si spomínam, ako si ma zavolali a rozprávali sa o mne… ako o budúcom problémovom dieťati. Milé nie? Škatuľkovali ma bez toho, aby poznali môj potenciál.
Doteraz veľmi citlivo vnímam kritizovanie a porovnávanie s inými. Ja som ja. Mám iné hodnoty ako ostatní.

2. Na základnej škole som mala svoju čisto chlapčenskú partiu pozbieranú z našej ulice (taktiež to boli moji spolužiaci, stresy z nových spolužiakov boli na minime). Vodca ako vodca. Povedala som nejaký nápad, v ktorom bol prísľub zábavy a konalo sa. Zoskok z garáži, lezenie po stromoch, skákanie cez otvorené kanále, zhadzovanie osích hniezd Ťažko som zniesla, keď som sa musela vzdať kolektívu. Vydali sa inou cestou (fajčenie, mäkké drogy, potom ťažké). Mala som na výber dve voľby: buď sa stanem jednou z nich, alebo skupinu opustím nezradiac samu seba. Rozhodnutie samozrejme viete
Obľúbená v kolektíve… Môj kolektív je zložený z ľudí, v ktorom funguje obojstranné priateľské nažívanie. Nemám v povahe vyvolávať hádky a keď som si s niekým nepadla do oka, tak som sa mu vyhýbala. V extrémoch pobila Dnes, keď už som skrotila svoju akčnosť, to riešim nevšímavosťou
Dokážem sa otvoriť len medzi ľuďmi, pri ktorých sa cítim dobre. Vtedy som aj vedúcim elementom V novom prostredí som šedou myškou. Skúmavo si každého obzerám a pridám sa k mojej budúcej skupine. Skupine z rovnakého cesta ako som ja sama

3. Škola ma bavila a baví Iba tam sme všetci pohromade. Ja a ľudia, ktorých mám rada. Čo tam po učení
Môj vzťah k učiteľom prevažne závisí od nich samotných. Aký postoj zastávajú ku mne, taký postoj zastávam ja k nim A to má súvis i s pýtaním sa na hodinách. Ak som sa chcela učiteľa čo najrýchlejšie zbaviť, nepýtala som sa ho nič, aby nemal dôvod dlhšie zostávať v triede Ak som si chcela poukradnúť z jeho času, pýtala som sa na všetko, aj na to čo som vedela
Na hodinách som dávala pozor, nepotrebovala som si neskôr učivo opakovať doma. Na strednej sa to zhoršilo a na vysokej úplne pokazilo. Mať jeden predmet 150 minút v kuse a počúvať ich nezáživné vysvetľovanie… Po troch minútach vypínam a začínam sa pozerať von cez okno
Nezáujem dávam najavo ľahko, jednoducho som ticho s pohľadom úplne mimo. Je to ťažké s vysokou školou. Aj za krivý úsmev vám nemusia dať skúšku… Nie vždy sa udržím zachovať rešpekt pred cvičiacim, ak s nami  zaobchádza ako s túlavým krížencom. Neuznávam falošnú a nezaslúženú autoritu. Naše školstvo so zastaralými metódami je však iná kapitola.

4. Študujem hutníctvo na vysokej škole. Ekonomika nebola pre mňa, nevidím zmysel v peniazoch. S elektronikou si nerozumiem. Veterinárstvo a lekárstvo nepripadalo do úvahy…. ihla – tam moje hrdinstvo končí
Nedokážem sa naučiť niečo, čo nechcem, alebo čo nikdy nevyužijem. Pravdupovediac, ani v hutníctve nevidím zmysel Na školu som nastúpila náhodne, i keď v náhody od istej doby neverím. A nedávno sa mi do cesty priplietla damascénska oceľ… budúcnosť je otvorená
Chcem byť liečiteľkou a vysokú školu beriem ako zastávku pred niečím dôležitým. Škola mi poskytuje viac výhod ako robota, napr. viac voľna. Veď keď sa vezmú letné prázdniny vysokoškoláka, cca. 3 mesiace

5. Moja vízia sveta: vidím ju ako spravodlivú, plnú harmónie. Rovnováha je pre mňa dôležitá, žiadny boháči a chudobný. Pekný zlatý stred. Nesmiem zabudnúť na to najdôležitejšie… všade je veľa lásky
Chcem sa podieľať na zmene sveta. Priniesť Zemi mier a krajšie zajtrajšie dni