O “nežiadúcich” myšlienkach
Rafael, 17.11.2011:
Tak o čom to bude, Rafael? 
Chcem s tebou hovoriť o negativite.
Dávam ti priestor, drahý…
Negativita je súčasťou každého človeka. A nielen človeka, je súčasťou úplne všetkého. Je to niečo, čo sa nedá oddeliť od ničoho, čo je. Dobre už vieš, že keď nepotláčaš svoju negativitu, má v tebe len toľko priestoru, koľko ti je príjemné.
Áno, posledné dni si mi v tom veľmi pomohol. Dal si mi veľké množstvo takých podnetov, ktoré vo mne vyvolávali silný odpor, strach a tendenciu potlačiť to do úzadia, čo v konečnom dôsledku zvýraznilo moju negativitu a cítila som sa nepríjemne, ale teraz na sebe často až s nesmiernym údivom pozorujem, že ak nechám to negatívne cez seba len voľne prúdiť, t.j. nepotláčam, neodmietam a zároveň ani nezvýrazňujem, len to nechám zvedavo cez seba prejsť, pričom skúmam, čo to so mnou urobí, tak ono to mnou iba prejde, absolútne neutrálne, bez akýchkoľvek nepríjemných následkov a ja zostávam aj naďalej spokojná a vyrovnaná. A obohatená o nový pohľad, o novú skúsenosť. Je to tak jednoduché, Rafael, a pritom tak zložité.
Tak ako všetko podstatné, čo sa potrebujete naučiť.
Dobre bude, keď to, čo si ty tak perfektne za posledné dni zvládla, skúsia zvládnuť všetci tí, čo s tým majú ešte problém… Nemusíte mať strach, že vpustením toho negatívneho bližšie k sebe stratíte nad sebou kontrolu a tak ublížite sebe alebo druhým, pretože budem v tej chvíli s vami a pomôžem vám to zvládnuť.
Pretože ty si tak, pre našu myseľ nepredstaviteľne, veľký a úžasný, že dokážeš zvládnuť aj celé ľudstvo naraz…
Áno. Jediné, čo bude potrebné, aby ste urobili, je vaše rozhodnutie ísť do toho, skúsiť to. Nemáte čo stratiť, môžete tým iba získať.
Nemusíte začať s tým, čo vám robí najväčší problém, dobre bude začať s málom a postupne zvyšovať náročnosť.
Dobre bude otvoriť sa postupne úplne všetkému, všetkým myšlienkam, všetkým možnostiam vo vašom živote. Pretože strach vám často káže robiť veci, ktoré sú v zásadnom rozpore s tým, čo chce vaša duša. Vo vašej mysli je zafixovaného veľa zbytočného balastu, pokrivenej morálky, zamieňanie si dobroty so zlom…
Na chvíľu ťa preruším, Rafael, k tomu poslednému sa mi žiada doplniť túto, podľa mňa veľmi výstižnú, definíciu zla: “Zlo je dobro na nesprávnom mieste.”
Ďakujem za doplnenie. Máte teda vo vašich hlavách mnoho, čo vám bráni otvoriť svoje srdce a toto je znásobené potláčaním “nežiadúcich” myšlienok. Bol by som veľmi rád, keby ste sa oslobodili postupne od všetkého, čo vám bráni prežívať váš prirodzený stav, stav slobody ducha.
helar
Tina
filip212
Sefaranas
daeduwen
Wolver
Nina
13vera13
kikush
myiu
henryh3
Sophie
iristhaumas
Talkien
vireolien
leaciris
jarah
aamenn
Mohla by som ťa poprosiť o radu? Včera a dnes som zažívala momenty vyvolané hnevom a strachom, chvíľu som penila, ľutovala sa, zhrýzala svedomím, obviňovala sa, uvedomovala som si, že sa správam iracionálne a chvíľami som sa snažila odosobniť od problémov a pozrieť sa na to z nadhľadu, ale nedalo sa tomu pomôcť. Asi nie som teraz v rozpoložení to celkom pochopiť ale z uvedeného citátu: “Nemusíte mať strach, že vpustením toho negatívneho bližšie k sebe stratíte nad sebou kontrolu a tak ublížite sebe alebo druhým, pretože budem v tej chvíli s vami a pomôžem vám to zvládnuť.” Môžem ho chápať tak, že aj keď sa poddám napr. hnevu a celkom stratím nad sebou kontrolu (t.j. škriabem a hryziem kde sa dá), aj to som ja a mám veriť, že to je presne tak ako má byť, že keď to prejdem, budem zase o krok ďalej? dúfam, že nie krok späť:) Vopred ďakujem za odpoveď
Alenkava, ďakujem za otázku
Odpovedať začnem úryvkom z knihy Velká kniha toltécké moudrosti od Susan Gregg, ktorý mi k tvojej otázke napadol:
„Den 60 – Emoce:
Emoce obvykle dáváme dohromady s útržky informací, které nemají nic do činění s realitou, nýbrž pouze s tím, co si my sami o realitě myslíme.
Emoce jsou prostě energií v pohybu. Nemají ani sílu cokoliv udělat, ani sílu nás donutit k nějakému činu. K žádné životní situaci se inherentně nepojí nějaká určitá emoce. Emocemi nás zásobuje náš vnitřní dialog.
Emoce jsou rozcestníky, které nám pomáhají zmapovat krajinu našeho vnitra. Pochopení této krajiny a její proměna jsou esenciálně důležité, pokud chceme zlepšit kvalitu našeho života. Každý útržek informací či paměti, který v sobě skladujeme, má svoji činnou součást a emoční součást. V našem životě se něco stane; my na to zareagujeme a uložíme si to do paměti. Když později dojde k podobné události, vyhledáme tuto informaci, přehrajeme si její emoční součást a pak se rozhodneme, co si o tom máme myslet a jak na to reagovat.
Naše emoce a reakce jsou naučeným chováním. Vybavíme si „správné“ emoce a pak podle nich tancujeme jako loutka na provázcích. Naše emoce jsou vskutku výsledkem našeho filtračního systému, který v sobě pojímá vše z našich názorů, přesvědčení, ujednání, předpokladů a očekávání. Když si uvědomíme, že naše emoce jsou našimi vlastními výtvory, můžeme je použít k tomu, abychom se osvobodili od našich omezujícich názorů. Události v životě můžeme použít k osvětlení našeho filtračního systému. Místo toho, abychom se soustředili na své emoce a pokusili se změnit své životní příhody, můžeme změnit způsob svého myšlení.
Lidé často říkají věci jako: „zranil jsi mé city“ nebo „fakt jsi mě rozzlobil“. Ve skutečnosti pouze někdo něco udělá a my si pak ve svém vnitřním dialogu vyprávíme o tom, co se stalo, a tato slova vytvářejí naše emoční reakce. Jakmile začneme mít emoce, je už pozdě na to, abychom je neměli… a je důležité, abychom si je přiznali.
Pokud jste rozhněvaní, napište dopis, který nezamýšlíte poslat; stáhněte okénko u auta a zařvete; bušte do postele tenisovou raketou. Pokud jste smutní, poplačte si. Pokud máte strach, zhluboka se nadechněte a umožněte si ten strach pořádně procítit. Když pocítíte nějakou takovou emoci, naslouchejte tomu, co si o tom říkáte, a než se odhodláte k nějaké reakcii, si řeknete, co byste chtěli zažít. Nedovolte emocím, aby vám říkaly, co máte dělat; raději je nechejte, aby vám ukázaly, co si myslíte.“
Takže keď si už v stave, že sa v tebe naplno prejavili nepríjemné emócie, tu je potrebné najprv to, aby si ich uvoľnila nejakým vhodným spôsobom, t.j. bez toho, aby si ublížila sebe alebo svojim blízkym. Pretože nadhľad (a s ním aj vyrovnanosť a pochopenie) získaš len vtedy, ak nebudeš tými emóciami zahltená; ak tie emócie najprv uvoľníš.
Rafaelove slová „Nemusíte mať strach, že vpustením toho negatívneho bližšie k sebe stratíte nad sebou kontrolu a tak ublížite sebe alebo druhým, pretože budem v tej chvíli s vami a pomôžem vám to zvládnuť.” sa týkajú práce s myšlienkami, teda toho, čo predchádza našim emóciám. (Iste, je možné požiadať ho, príp. aj iných anjelov, o pomoc aj v prípade, kedy nás už emócie „pohltili“ a on veľmi rád pomôže, ak to tak v tej chvíli skutočne budeme potrebovať; mne anjeli ale mnohokrát pomohli svojim nepomáhaním, či dokonca tým, že to nepríjemné vo mne ešte viac zvýraznili, aby som sa naučila sama s tým pracovať; anjeli sú úžasní pomocníci, ale nemôžu za nás urobiť úplne všetko
).
Takže Rafaelova ponuka pomoci sa týka našej práce s myšlienkami. S našimi „nežiadúcimi“ myšlienkami. Aby sme sa postupne dokázali nezaujato, skúmavo, otvoriť úplne všetkému. Pretože až vtedy budeme naozaj slobodní. Sloboda nie je o tom, že dokážeme niečo, či už v sebe, alebo v našom okolí, odmietať, či potláčať. Je to schopnosť k hocičomu sa pripútať a zároveň sa aj od čohokoľvek odpútať. Toto je náš cieľ, ktorí raz aj dosiahneme, len na to treba ísť postupne
Naposledy som to úspešne zvládla, keď som sa rozhodla pokúsiť sa nezaujato pozrieť nový kontroverzný videoklip k piesni Fóbia od Dary Rolins a prečítať si k tomu túto diskusiu – http://diva.aktuality.sk/diskusia/31761/sexpertiza-dara-prestrelila-alebo-nie/ (Upozornenie – nevhodné do 18 rokov!). Myslím, že hlavne tá diskusia, kde sú ozaj všelijaké slová, je dosť dobrý test, nakoľko sa dokážeme nenechať pohltiť tým negatívnym a pozrieť sa na vec z nadhľadu a uvidieť v tom všetkom aj pozitíva, pretože oni tam sú, tak ako úplne vo všetkom
Význam Rafaelovej pomoci vidím na svojej vlastnej skúsenosti… bez neho (alebo teoreticky, bez iného, pozemského, anjela) by som to nezvládla. Pretože vo mne bol tak silný strach zo straty kontroly a z toho, že by som vpustením toho, čo vo mne vyvolávalo odpor, či strach, mohla ublížiť sebe a druhým, že bolo pre mňa oveľa prijatelnejšie všetko to radšej potláčať. Ibaže tým som nič neriešila, všetko to aj tak vo mne zostávalo a motala som sa tak v začarovanom kruhu. Snažila som sa byť dobrá, ale výsledok bol opačný… okrem mojej permanentnej nespokojnosti som si mnohokrát aj ja prechádzala stavmi zúrivosti, hryzenia & spol., pretože to, čo som potláčala, bolo stále vo mne a z času na čas to muselo ísť zákonite von.
Rafael mi pomohol očistiť moje myšlienky od zbytočného strachu, dodal mi odvahu a pocit, že všetko je v pohode a ja som sa tak mohla pustiť do zvedavého skúmania. A tak to, čo by mnou v minulosti automaticky minimálne zakolísalo, som s jeho pomocou, v atmosfére dôvery a bezpečia, zvládla v podstate úplne v pohode. Aspoň po prvýkrát, potom mi už tak veľmi nepomáhal, ale keďže som ten najväčší strach s jeho pomocou už prekonala (ten rozhodujúci moment, ktorý keď už máme za sebou, začne sa všetko už veľmi rýchlo uzdravovať), išla som ďalej už aj bez jeho výraznejšej pomoci viac-menej v pohode.
Je síce pravda aj to, čo si napísala… že všetko sme my, aj vtedy sme to najlepšie, čím len dokážeme byť, aj keď totálne peníme, hryzieme a škriabeme; áno, aj toto je, zobrané z nadhľadu, v absolútnom poriadku, pretože aj vtedy si prechádzame (a príp. aj naše okolie) presne takou skúsenosťou, akú práve potrebujeme a aj toto nás posúva o krok ďalej, tu ide len o to, že určitými myšlienkami vyvolané nepríjemné emócie je možné naučiť sa zvládať aj menej bolestivým spôsobom…
Alenkava, dúfam, že som dostatočne zodpovedala na tvoju otázku (písala som to nielen pre teba, ale aj všeobecne, ako doplnenie channelingu vyššie
)… keby nie, daj vedieť. 
A keď máte aj vy ostatní na to nejaký iný alebo doplňujúci názor, alebo otázku, poprosím napísať… 
Je to upokojujúce,takto odborne si vypočuť tento výklad.Aj ja som nedávno vybuchla a to som si myslela,že mám všetko pod kontrolou.Ale kde je v tom realita,ak ani po 15 r sa konkrétny problém nevyriešil,alebo teraz je ten správny čas…. Možno si niekto tiež všimol,že prichádzajú veľmi rýchlo viaceré riešenia,ale sa aj rýchlo menia a problém ostáva nedoriešený. Nikdy predtým sa toto nedialo. Poradí mi niekto? Ďakujem
Zdeňka,
aj ja si všímam, aké obrovské množstvo zaručených návodov a riešení, a navzájom aj úplne rozporuplných, nám ponúka táto doba… alebo inými slovami, aj naša myseľ… priam sa v tom môžeme utopiť
a pritom je to všetko tak jednoduché… až tak jednoduché, že aj keď o tom vieme, častokrát to odmietame, lebo si myslíme, že sa ku všetkému musíme tvrdo dopracovať… 
Vo svojom vnútri máme svetlo, akýsi maják, ktorý nám vždy ukazuje ten správny smer, tú našu správnu cestu, t.j. tú, na ktorej nám bude najlepšie, a ten maják v nás svieti vždy, za každých okolností… či už je more (náš svet okolo alebo naša myseľ) práve pokojné alebo na ňom zúri tá najbesnejšia víchrica…
Vidím to tak, že na to, aby sa niektoré veci v nás doliečili, je častokrát potrebné už len nechať veci voľne. O nič sa nesnažiť. Uvoľniť sa, prijímať veci také aké sú a užívať si/plne preciťovať prítomný okamih.
… tak, ako je to napísané aj tu: http://daedu.wordpress.com/2011/11/10/len-pisat/#comments 
Pretože našim chcením (tým, že sa o niečo snažíme) si častokrát v sebe vytvárame zbytočné napätie, ktoré bráni tomu, aby sme videli veci jasne… ale keď sa nám podarí uvoľniť sa, odpoveď/riešenie toho, čo nás trápilo, sa potom prirodzene vynorí z nášho vnútra, pretože tam máme odpovede na všetky naše otázky a na to, aby sme tieto odpovede vnímali najlepšie ako to len ide, je potrebné už len nechcieť, len byť
Takže ak ti môžem poradiť
ničomu (ani tomuto, čo som teraz napísala 
) never absolútne, všetko neustále spochybňuj a zároveň buď otvorená všetkým možnostiam… a spoliehaj sa predovšetkým na seba, na svoje srdce, ktoré ti neustále ukazuje tú správnu cestu 
no a tiež je dôležité byť otvorený tomu, že všetko sa neustále mení, a ako to včera veľmi pekne napísala Dae – http://angelarium.wordpress.com/2011/11/24/liecenie-a-temne-stranky/#comment-4320 že neexistujú v podstate ani tie “večné” pravdy 
Máme okolo seba mnoho, a aj užitočných, informácií a aj naša myseľ je úžasný nástroj, ale aby nám to všetko slúžilo k našej spokojnosti, je potrebné prepojiť to s našim srdcom
To je super napísané…akoby to kopírovalo to,ako idem,zase len odpoveď na to,že vždy podotknem “Pane ukáž mi tú pravú cestu” a naozaj sa deje. Aj tie veci o ktorých som písala sa vyvinuli prirodzene ,učím sa roky kráčať a riešiť veci cez okamih prítomnosti. Je to pritom už aj práca na pre pozitívnejšiu budúcnosť,ktorú aj vnímam okolo seba. Jasné,že to neni o tom,že by mi nebo poslalo všetko čo si zmyslím,mám skromne to čo potrebujem a sústavne sa to rieši. Je nádherné pozorovať okolo seba všetky tie zmeny,hoci len v renováciách v dome a okolí,samozrejme si uvedomujem,že to vnímam tak ja,lebo mnohí to ani nepostrehnú. Prajem prosperitu a realizáciu všetkým. Ďakujem