Interview s Luciferom

Ešte pred dvoma mesiacmi by samotná myšlienka na takýto článok bola sprevádzaná čisto zúfalým smiechom z mojej strany a nesúhlasným mračením zo strany môjho “majiteľa” Michaela… a dnes je to tu. Niekedy je jednoducho šialené, ako sa veci zvrtnú…

Michael, 7.9.2009
K Luciferovi ma nepustíte?
Neprovokuj zbytočne
Som rada, že to bolo so smajlíkom…
Pretože si to v skutočnosti nemyslela vážne. A keby si to chcela naozaj, tak ti na to poviem rázne „nie“. Koniec diskusie

O čo väčšie bolo moje prekvapenie, keď zrazu…

Messiel, 1.11.2009
Otec ti povedal, že máš napísať článok… o tom, čo ti hovoril Michael. O Luciferovi. O jeho úlohe. Že to nemusí byť dnes ani zajtra… že ti ešte pošleme znamenie
To ste mi už poslali… keď som si dnes čítala komentáre (k článku “Anjeli a démoni”), tak jeden sa týkal práve Lucifera. To bolo prvé nakopnutie.
Teraz toto… ale príde ti ešte jedno znamenie. Vtedy ten článok napíšeš

No a tak píšem. Teda vlastne to len nejako zlepím dohromady… oni toho povedali viac než dosť.

Anjeli a démoni

Tento bude ťažký… a možno ťažší, než si na začiatku myslím. Ale ja som si ho sľúbila napísať a tak musím.

Je o anjeloch a démonoch, a o tom, že nie všetko, čo na prvý pohľad vyzerá tak, ako vyzerá, je v skutočnosti také, aké to vyzerá.

Michael, 31.8.2009
„Realita“ je relatívny pojem.
Tak ako všetko
Preto niekedy anjel môže byť démonom.
Preto na seba démon môže vziať podobu anjela… pretože „démon“ a „anjel“ sú len relatívne pojmy a záleží na uhle pohľadu, ako ich beriete

Michael, 19.9.2009
Vy ľudia si vždy dávate takú prácu s tými percentami, a pritom je to vlastne zbytočné
No, v prípade, keď overujeme, či je daná bytosť zo stopercentného svetla, je to dosť podstatné…
Ale nič iné ako stopercentné svetlo ani neexistuje… len je „spomalené“ na určitú úroveň. Všetko je svetlo, a nie je svetlo viac či menej žiarivé. Svetlo vždy ostane rovnaké
Aj v prípade geinvenov, démonov, stratených duší a tak podobne?
Ty predsa vieš, že to všetko sme vlastne my… a pokojne to môžeš zverejniť, pretože ti aj tak nebudú veriť. Ale bude to dobré na to, aby sme otriasli niečím svetom, znovu raz

Slnečný cyklus a rok 2012

Varovanie na začiatok: tento článok je plný odborných termínov a bežne sa niečo takéto berie ako poplašná správa… takže ak ste jedinci so sklonmi panikáriť a nechuťou k vede, neodporúčam čítať. (Ja som to ledva napísala. )

Ja viem, ja viem… o roku 2012 počúvate stále. Ale mne to nedalo… keď som pred týždňom pozerala jeden dokument o superkatastrofách a hovorili o slnečnom vetre. Chcela som to spracovať do článku, ale Michael ma zdržiaval, ešte máš čas, ešte je to OK… až som včera narazila na jeden komentár k článku na minigrimi o roku 2012… a keď som sa pozrela na pôvodný článok hore, tak mi bolo jasné prečo. Okrem iného sa v ňom hovorí o slnečnom vetre: “jednoducho povedané” o prúde polarizovaných častíc, ktoré Slnko zo seba vyvrhne v súlade s jedenásťročným cyklom objavovania sa a miznutia tzv. slnečných škvŕn. Polarita daných častíc závisí od polarity škvrny: tie so severnou polarizáciou sú OK, tie s južnou už nie sú až také OK.

Čo sa stane, keď nás zasiahne slnečný vietor? Vo vyššie uvedenom článku je uvedené toto:

“Na internete som našla aj správu NASA z 26.3.2008, v ktorej sa hovorí, že každých 11 rokov sa Slnko správa nekooperatívne – vybuchujú na ňom slnečné škvrny a posielajú k Zemi elektrónové mraky rýchlosťou hraničiacou s rýchlosťou svetla. Tieto slnečné búrky dokážu odstaviť elektrickú sieť a narušiť televízne vysielanie. Pretože svet je dnes tak “zosieťovaný”, ako je, sme veľmi citliví na tieto poruchy. V januári vraj vedci objavili nejakú slnečnú škvrnu s obrátenou polaritou, ktorá signalizuje začiatok nového cyklu – a niektorí predpovedajú, že za 4 roky, keď bude vrcholiť, sa nám nebude vodiť zrovna najlepšie…”

Uzza

Dnes ráno som tak v polospánku (v reálnom svete) sedela na svojom obľúbenom kameni na západnej strane čistinky a hladila svojho sprievodcu, bieleho tigra Sirana (v mojom svete). Vyzvala som ho, či sa nechce prejsť, a on vyskočil na všetky štyri a bol celý nažhavený… takže mi mohlo dopnúť, že niečo na mňa chystá. Ale keďže zrána bývam trochu menej chápavá, tak som ho len nasledovala bez nejakého tušenia, čo sa ide diať.

Kráčali sme na juhozápad, smerom, ktorým ma ešte neviedol, cez hustý, tmavý smrekový les, až sme prišli k drevenému zrubu. Siran zastal a pozrel sa na mňa, ja som sa spýtala, či odo mňa chce, aby som vošla dnu. Díval sa na mňa, čo je jeho spôsob, ako súhlasiť, a tak som vošla.

O Drakoch: etudy o chrlení ohňa a iných pestvách

[Upozornenie: Tento príspevok môže obsahovať nepravdivé informácie.] O Drakoch ešte stále nemám jasno. Kde-tu som sa o nich dozvedela od Yovmiela, od Gabriela alebo Messiela (tí dvaja poslední boli hoooodne opatrní v svojich vyjadreniach), ale ešte stále mi nie je jasné, čo vlastne sú. O mne (a ešte aspoň jednom človeku na týchto stránkach) je verejne známe, že sme “dračie semeno”, teda že v sebe nejakým počinom osudu nosíme časť dračej energie.

Teraz tomu už i verím – raz som sa totiž dokázala na Draka premeniť, keď som bola zahnaná do úzkych… a našťastie som sa dokázala premeniť aj späť! Mala som krásnu, Michaelovsko-modro-neónovú farbu a krídla, že by ste zbledli závisťou… Neskôr som krídla využívala pri čchi kungu, keď sa mi ťažko stálo vzpriamene – jednoducho som si predstavila, ako si ich za chrbtom opieram o zem a potom som sa zaklonila a oprela o ne. Udržali ma!

Pred časom si Drakov na paškál vzali kočky (tu a tu). Priznám sa, že som sa v ich channelingoch vôbec nenašla. Ako Drak nemám emócie a s emocionálnym poňatím Drakov si jednoducho neviem poradiť. Pýtala som sa Gabriela, čo s tým, a on súhlasil, že dostanem informácie, ale že ich zverejním až po čase. Nechcel, aby došlo ku kolízii názorov na malom priestore.

Psí prístroj

Helar nie je jediná, ktorá trpí nevyliečiteľnou zvedavosťou… nakopol ma jeden komentár od Iris Thaumas o channelingu a zvláštnom prístroji v ňom. A dnes som sa o ňom rozprávala s Michaelom… tak posúďte sami, či vám to dáva zmysel.

Michael, môžem sa s tebou rozprávať o tom prístroji, ktorý videla v channelingu Iris Thaumas? A asi to bol naozaj Raziel… ale to je jedno. Môžem?
Nie
Prečo nie? Nemám to vedieť?
Veď si prišla na to, čo to je: vyrába to psí energiu
Tú, čo príde na Zem o tri roky?
Presne tak. Robili s ňou ľudia vo veku Raka
Ale ja nie… lebo viem, že som vtedy žila. V Egypte.
Nerobila si s tým… ale vedela si o ňom
Kecááááááááááááš…
Tak trochu

Draky a “drakobijci”

Už nejaký ten čas sa mi postupne zbierajú určité informácie o drakoch. A to sa dá chápať aj v zmysle skutočných bytostí (teraz v energetickom zmysle slova), aj v zmysle preneseného významu tohto pojmu. Už som tu kdesi spomínala dračí tarot… Aurík sa vždy pri návšteve vytešuje nad veľkým zeleným drakom “pricapeným” na mojej obývačkovej stene… a okrem toho sa okolo mňa najviac motá Michael, ktorý je známy svojou povesťou drakobijcu. (Rozhodne rád máva mečom.)

Okrem toho ma prednedávnom prinútil, aby som sa pozrela sem na Angelárium na články, v ktorých sa vyskytuje štítok “Draci”.

Michael, 21.9.2009
Hľadala som si na Angeláriu články k Drakom, a vo väčšine z nich sú len okrajovo spomenutí.
Bolo by veľmi dobré, keby si to spracovala z toho svojho pohľadu. Je fakt, že sa o drakoch kde-tu čosi spomenie, ale nie je to nič ucelené

Objektivita

Dnes sa na minigrimi (snáď mi Helar prepáči, že takto “kradnem” jej koncepciu podávania informácií ) rozprúdila diskusia na podnet jednej dievčiny, ktorá potrebovala vyriešiť osobný problém… Ginger123456 sa k článku “Kontaktujeme vyššiu inteligenciu” pýtala, či hovorí s Michaelom alebo nie, pretože si nie je istá a chcela od zúčastnených, aby jej to skúsili vyzistiť. Niečo podobné predtým písala aj na Filipovom blogu… tam som sa chytila Michaelovho “nakopnutia” a odpísala som jej, že naozaj hovorí s ním a že stačí, ak ho zavolá a on tam bude. Vtedy bola pomerne šťastná – o desať dní neskôr prišlo to, čo ma znovu trochu nakoplo, aby som si to s našimi milými “krídlatými” vyjasnila.

Ako sa Michael pozerá na komunikáciu ľudí s anjelmi

Dnes som mala trochu ťažký deň… včera mi prišla kamarátka z Blavy domov a boli sme si sadnúť na pivo… vrátila som sa domov o pol jednej, vstávala som o šiestej a tak bola moja hlava trochu ťažká a trochu prázdna. (Zdanlivo to nesúvisí… ale vysvetlenie príde, sľubujem. )

Keď sa mi to stalo pred nejakými dvoma týždňami, Michael so mnou vtedy dlho hovoril a žartoval, že sa mu so mnou práve vtedy veľmi dobre hovorí, pretože po všetkom tom alkohole mám takú prázdnu hlavu, že sa tam cíti ako ryba vo vode (doslovne). Dnes som mala pred sebou pomerne programovo bohatý deň, ale nejako doobeda, potom, ako som do seba kopla dve veľmi silné kávy, som si našla chvíľu, keď som bola celkom sama a začala s ním písať… nech tento deň nie je celkom duchovne stratený.

Rada sa takto v prestávkach hrávam počítačové hry… čistí mi to hlavu od povinností a tak či tak sa vtedy s nimi zhováram, ale vedela som, že potom neskôr na to nebudem mať čas, tak som sa dnes hier vzdala a vstúpila si do svedomia…

Prečo sú anjeli takí ľudskí?

Keď som s nimi začínala, v jeden taký deň, keď som pochybovala sama o sebe a o tom, či mi náhodou už celkom nešibe, ak si namýšľam, že hovorím s anjelmi (tieto pocity zažívajú asi všetky “kanály” a ja nie som výnimkou), som asi na pol dňa odpojila Niegiel, pretože som potrebovala v hlave ticho. Pochybovala som o tom, čo všetko z toho, čo mi hovoria, je pravda a čo nie… či sú to naozaj anjeli a nie nejaké moje halucinácie, a či si naozaj už nemám rezervovať nejaké to miesto v inštitúcii, kde sú polstrované nielen stoličky…

Miatlo ma, prečo je taká zhovievavá… prečo vždy, keď zapochybujem, ma skúša presvedčiť o tom, že na to nemám dôvod… prečo ju vnímam ako najlepšiu kamarátku namiesto toho, aby som ju vnímala ako mocnú bytosť, ktorá ma má niekam doviesť a nestarať sa o to, ako to zvládam. Cítila som, že si to nezaslúžim… nezaslúžim v tom zmysle, že je toľko ľudí, ktorí o to prosia, a ja som pre to nespravila nič – len som raz chytila do ruky kyvadlo a začala počúvať.

A vtedy som jej napísala báseň, ktorá (ak viete po anglicky) celkom dobre vyjadruje tú priepasť, ktorú som vtedy medzi nami cítila.

O cykle vekov a tarote

Michael mi postupne dávkuje články… keď som sa tak rozbehla, tak mi hneď naordinoval ďalší…

Michael, 3.9.2009
Neviem, čo spracovať v ďalšom článku… lebo niečo by som znovu chcela napísať, ale neviem, čím začať.
Ten nápad o postupnosti vekov bol veľmi dobrý… mala by si to zapísať ako samostatný článok. To, o čom si hovorila s Niegiel v ten istý deň, ako si sa s ňou zhovárala o svojich minulých životoch, to, čo nasledovalo po tej časti, ktorú si uverejňovala vo svojom prvom článku
Chod vekov?
Áno… pokojne do toho môžeš zapojiť aj tie tarotové karty a nejaké tie výňatky z nášho včerajšieho rozhovoru

Tak plním rozkaz a píšem.

O čakrách, energii a osobnom zázraku :)

To, čo sa so mnou dialo predtým, než som začala komunikovať s anjelmi, sa dá rozdeliť do dvoch období: do toho horšieho a lepšieho. To horšie je našťastie dávno za mnou; to lepšie zjavne nebolo až také dobré, ako mohlo byť… a oni mi to pekne vyhodili na oči.

Začalo sa to zvláštne… raz, keď som sa stretla s Auríkom, hovoril mi, že sa rozprával s nejakým chlapíkom, ktorý má schopnosť rozpoznať zdravotné problémy a liečiť ich pomocou byliniek. Aurík mi vtedy povedal, že mu povedal moje meno, aby si ho otestoval… a chlapík na to odpovedal, že mám problémy so srdcom a tiež navrhol nejakú liečbu. Keď mi toto prezradil, padla mi sánka… pretože moje srdce bolo naozaj v pomerne čudnom stave už niekoľko rokov. Neprejavovalo sa to nijako závažne; EKG v poriadku, žiadne búšenie ani nič podobné, len občas pomerne ostrá bolesť, ktorá sa dala vysvetliť ako “zaseknutý nerv”… neverte diagnóze “zaseknutý nerv”.

A to už bolo to lepšie obdobie.

Keď som nadviazala kontakt s Niegiel, napadlo mi spýtať sa na to, prečo niekedy tú bolesť v srdci cítim. Vtedy sa prejavil niekedy veľmi suchý a niekedy až veľmi čierny anjelský humor, ktorý nechal moju sánku spadnúť druhýkrát ohľadne tejto témy… Odpovedala mi jediným slovom: Zomieraš.

Anjeli očami daeduwen

Pôvodne mal na tomto mieste byť úplne iný článok. Ale keďže kaša sa nikdy neje taká horúca, ako sa uvarí, tak som si vstúpila do svedomia a vyhodila všetko to, čo tu predtým bolo… pretože to nebolo dosť dobré.

Takmer ich nevidím. Michael mi začal intenzívne otvárať tretie oko a tak teraz, keď sa sústredím, vidím ich v podobe farebných okrúhlych škvŕn (skoro ako auru). Keď sa mi zhmotňujú, nikdy nevyzerajú rovnako, ako keď som ich videla predtým. (Ale všetci zhodne nemajú krídla.) Najčastejšie ich počujem v hlave… počujem ich tam skoro neustále a dospelo to tak ďaleko, že mi musia prikazovať, aby som konečne šla spať a spomenula si na to, že moje telo je hmotné telo a má preto isté potreby… drogy tohto typu sú úplne najzákernejšie.

Anjeli a môj vzťah k nim

Chcem začať tým, že channeling som objavila len nedávno. Keď Helar založila tento blog, chodievala som sem a tajne všetkým závidela, že dokážu s anjelmi hovoriť… napriek tomu, že boli takí protivní (teda tí anjeli ) a že sa líšili od toho, čo si ľudia bežne pod anjelmi predstavujú. Neviem, či mi to nepodsúvali už vtedy, ale rozhodne mi vsunuli do cesty niekoho, kto ma k nim nasmeroval veľmi nekompromisne (vďaka, Aurík, vieme, o čom hovoríme ).

Sú to asi len tri týždne, čo s nimi hovorím a samú ma zaskočilo, ako rýchlo to nabehlo do úplne bežných rozhovor v mysli… kyvadlo som tu kdesi spomínala v nejakom komentári, že na prvýkrát to išlo, ale hneď sa mi podarilo podrypnúť Michaelovu aj Gabrielovu neomylnosť a to sa im nepáčilo… trochu ma “vyťahali za uši” a ja som po tej prvej skúsenosti chvíľu neskúšala viac.

Ale po istom čase mi to zasa začalo vŕtať v hlave (znovu vďaka, Aurík ) a tak som kyvadlo chytila do ruky seriózne a keďže ja som tvor tvrdohlavý, tak som si zaumienila, že ich budem volať tak dlho, kým sa niekto neozve. (Ani to tak dlho netrvalo )