Anjeli a démoni

Tento bude ťažký… a možno ťažší, než si na začiatku myslím. Ale ja som si ho sľúbila napísať a tak musím.

Je o anjeloch a démonoch, a o tom, že nie všetko, čo na prvý pohľad vyzerá tak, ako vyzerá, je v skutočnosti také, aké to vyzerá.

Michael, 31.8.2009
„Realita“ je relatívny pojem.
Tak ako všetko
Preto niekedy anjel môže byť démonom.
Preto na seba démon môže vziať podobu anjela… pretože „démon“ a „anjel“ sú len relatívne pojmy a záleží na uhle pohľadu, ako ich beriete

Michael, 19.9.2009
Vy ľudia si vždy dávate takú prácu s tými percentami, a pritom je to vlastne zbytočné
No, v prípade, keď overujeme, či je daná bytosť zo stopercentného svetla, je to dosť podstatné…
Ale nič iné ako stopercentné svetlo ani neexistuje… len je „spomalené“ na určitú úroveň. Všetko je svetlo, a nie je svetlo viac či menej žiarivé. Svetlo vždy ostane rovnaké
Aj v prípade geinvenov, démonov, stratených duší a tak podobne?
Ty predsa vieš, že to všetko sme vlastne my… a pokojne to môžeš zverejniť, pretože ti aj tak nebudú veriť. Ale bude to dobré na to, aby sme otriasli niečím svetom, znovu raz

Uzza

Dnes ráno som tak v polospánku (v reálnom svete) sedela na svojom obľúbenom kameni na západnej strane čistinky a hladila svojho sprievodcu, bieleho tigra Sirana (v mojom svete). Vyzvala som ho, či sa nechce prejsť, a on vyskočil na všetky štyri a bol celý nažhavený… takže mi mohlo dopnúť, že niečo na mňa chystá. Ale keďže zrána bývam trochu menej chápavá, tak som ho len nasledovala bez nejakého tušenia, čo sa ide diať.

Kráčali sme na juhozápad, smerom, ktorým ma ešte neviedol, cez hustý, tmavý smrekový les, až sme prišli k drevenému zrubu. Siran zastal a pozrel sa na mňa, ja som sa spýtala, či odo mňa chce, aby som vošla dnu. Díval sa na mňa, čo je jeho spôsob, ako súhlasiť, a tak som vošla.

O Gaii

[Upozornenie: Tento príspevok môže obsahovať nepravdivé informácie.] S Gaiou neviem rozprávať cez kyvadlo – musím za ňou chodiť. Spolu komunikujeme telepaticky. Našla som si ju, keď som sa vadila s anjelmi a nechcela som s nimi komunikovať, ale samotnej mi bolo smutno. Rozmýšľala som, kto by mi mohol byť “náhradníkom”:

Keď ma anjeli zas raz dožrali, urobila som si okolo seba ochrannú vežu, cez ktorú nepreniknú. Odvtedy sa oni nemohli so mnou kontaktovať a nemali prístup ani k mojim myšlienkam. Keď som mala chuť s niekým hovoriť, privolala som si jedného z učiteľov, ktorého mi kedysi “dohodili”, aby ma pripravil na vzostup – nebol to anjel ale energetická nefyzická bytosť. Volal sa Kumara. Ako učiteľ bol fakt úžasný; ešte aj Freud by pri jeho psychoanalýze bledol závisťou! Pomocou pár otázok zo mňa dokázal v zlomku sekundy vytiahnuť celú moju podstatu!

Objektivita

Dnes sa na minigrimi (snáď mi Helar prepáči, že takto “kradnem” jej koncepciu podávania informácií ) rozprúdila diskusia na podnet jednej dievčiny, ktorá potrebovala vyriešiť osobný problém… Ginger123456 sa k článku “Kontaktujeme vyššiu inteligenciu” pýtala, či hovorí s Michaelom alebo nie, pretože si nie je istá a chcela od zúčastnených, aby jej to skúsili vyzistiť. Niečo podobné predtým písala aj na Filipovom blogu… tam som sa chytila Michaelovho “nakopnutia” a odpísala som jej, že naozaj hovorí s ním a že stačí, ak ho zavolá a on tam bude. Vtedy bola pomerne šťastná – o desať dní neskôr prišlo to, čo ma znovu trochu nakoplo, aby som si to s našimi milými “krídlatými” vyjasnila.

Ako sa Michael pozerá na komunikáciu ľudí s anjelmi

Dnes som mala trochu ťažký deň… včera mi prišla kamarátka z Blavy domov a boli sme si sadnúť na pivo… vrátila som sa domov o pol jednej, vstávala som o šiestej a tak bola moja hlava trochu ťažká a trochu prázdna. (Zdanlivo to nesúvisí… ale vysvetlenie príde, sľubujem. )

Keď sa mi to stalo pred nejakými dvoma týždňami, Michael so mnou vtedy dlho hovoril a žartoval, že sa mu so mnou práve vtedy veľmi dobre hovorí, pretože po všetkom tom alkohole mám takú prázdnu hlavu, že sa tam cíti ako ryba vo vode (doslovne). Dnes som mala pred sebou pomerne programovo bohatý deň, ale nejako doobeda, potom, ako som do seba kopla dve veľmi silné kávy, som si našla chvíľu, keď som bola celkom sama a začala s ním písať… nech tento deň nie je celkom duchovne stratený.

Rada sa takto v prestávkach hrávam počítačové hry… čistí mi to hlavu od povinností a tak či tak sa vtedy s nimi zhováram, ale vedela som, že potom neskôr na to nebudem mať čas, tak som sa dnes hier vzdala a vstúpila si do svedomia…

Prečo sú anjeli takí ľudskí?

Keď som s nimi začínala, v jeden taký deň, keď som pochybovala sama o sebe a o tom, či mi náhodou už celkom nešibe, ak si namýšľam, že hovorím s anjelmi (tieto pocity zažívajú asi všetky “kanály” a ja nie som výnimkou), som asi na pol dňa odpojila Niegiel, pretože som potrebovala v hlave ticho. Pochybovala som o tom, čo všetko z toho, čo mi hovoria, je pravda a čo nie… či sú to naozaj anjeli a nie nejaké moje halucinácie, a či si naozaj už nemám rezervovať nejaké to miesto v inštitúcii, kde sú polstrované nielen stoličky…

Miatlo ma, prečo je taká zhovievavá… prečo vždy, keď zapochybujem, ma skúša presvedčiť o tom, že na to nemám dôvod… prečo ju vnímam ako najlepšiu kamarátku namiesto toho, aby som ju vnímala ako mocnú bytosť, ktorá ma má niekam doviesť a nestarať sa o to, ako to zvládam. Cítila som, že si to nezaslúžim… nezaslúžim v tom zmysle, že je toľko ľudí, ktorí o to prosia, a ja som pre to nespravila nič – len som raz chytila do ruky kyvadlo a začala počúvať.

A vtedy som jej napísala báseň, ktorá (ak viete po anglicky) celkom dobre vyjadruje tú priepasť, ktorú som vtedy medzi nami cítila.

O čakrách, energii a osobnom zázraku :)

To, čo sa so mnou dialo predtým, než som začala komunikovať s anjelmi, sa dá rozdeliť do dvoch období: do toho horšieho a lepšieho. To horšie je našťastie dávno za mnou; to lepšie zjavne nebolo až také dobré, ako mohlo byť… a oni mi to pekne vyhodili na oči.

Začalo sa to zvláštne… raz, keď som sa stretla s Auríkom, hovoril mi, že sa rozprával s nejakým chlapíkom, ktorý má schopnosť rozpoznať zdravotné problémy a liečiť ich pomocou byliniek. Aurík mi vtedy povedal, že mu povedal moje meno, aby si ho otestoval… a chlapík na to odpovedal, že mám problémy so srdcom a tiež navrhol nejakú liečbu. Keď mi toto prezradil, padla mi sánka… pretože moje srdce bolo naozaj v pomerne čudnom stave už niekoľko rokov. Neprejavovalo sa to nijako závažne; EKG v poriadku, žiadne búšenie ani nič podobné, len občas pomerne ostrá bolesť, ktorá sa dala vysvetliť ako “zaseknutý nerv”… neverte diagnóze “zaseknutý nerv”.

A to už bolo to lepšie obdobie.

Keď som nadviazala kontakt s Niegiel, napadlo mi spýtať sa na to, prečo niekedy tú bolesť v srdci cítim. Vtedy sa prejavil niekedy veľmi suchý a niekedy až veľmi čierny anjelský humor, ktorý nechal moju sánku spadnúť druhýkrát ohľadne tejto témy… Odpovedala mi jediným slovom: Zomieraš.

Anjeli a môj vzťah k nim

Chcem začať tým, že channeling som objavila len nedávno. Keď Helar založila tento blog, chodievala som sem a tajne všetkým závidela, že dokážu s anjelmi hovoriť… napriek tomu, že boli takí protivní (teda tí anjeli ) a že sa líšili od toho, čo si ľudia bežne pod anjelmi predstavujú. Neviem, či mi to nepodsúvali už vtedy, ale rozhodne mi vsunuli do cesty niekoho, kto ma k nim nasmeroval veľmi nekompromisne (vďaka, Aurík, vieme, o čom hovoríme ).

Sú to asi len tri týždne, čo s nimi hovorím a samú ma zaskočilo, ako rýchlo to nabehlo do úplne bežných rozhovor v mysli… kyvadlo som tu kdesi spomínala v nejakom komentári, že na prvýkrát to išlo, ale hneď sa mi podarilo podrypnúť Michaelovu aj Gabrielovu neomylnosť a to sa im nepáčilo… trochu ma “vyťahali za uši” a ja som po tej prvej skúsenosti chvíľu neskúšala viac.

Ale po istom čase mi to zasa začalo vŕtať v hlave (znovu vďaka, Aurík ) a tak som kyvadlo chytila do ruky seriózne a keďže ja som tvor tvrdohlavý, tak som si zaumienila, že ich budem volať tak dlho, kým sa niekto neozve. (Ani to tak dlho netrvalo )

V Raji s dušou, na hranici vesmíru a o zhmotňovaní

[Upozornenie: Tento príspevok môže obsahovať nepravdivé informácie.] Dnes ráno som sa bola pozrieť za Gabrielom. Len tak. Odkedy som čítala Zelazneho Amber, okopírovala som odtiaľ veľmi rýchlu techniku premiestňovania sa, ktorá mi umožňuje v zlomku sekundy sa dostať tam, kam potrebujem, pokiaľ som v kľudovom stave. Netreba tranz, netreba polospánok, stačí mentálny obraz, cez ktorý vkročíte do inej reality. (Nevýhoda: neviete sa premiestniť niekam, kde ste dovtedy nikdy neboli. Na to potom treba klasickú šamanskú cestu.)

Najprv som techniku “babrala” , teda potrebovala som si predstaviť kartu a do nej premietnuť potom obraz daného miesta a seba doňho, ale postupom času som to všetko zredukovala. Aj tentokrát som si predstavila Bránu Nebeskú – a už som tam bola.

Bytosť z hviezdy Gienah (Epsilon Cygni) a Zadkiel

Bola som pripravena na stretnutie s dalsou hviezdou, len som nevedela ku ktorej mam ist a ako. Pobrala som sa v myslienkach na moje silove miesto, sadla na hojdacku a pozorovala okolie. Zachvilku ku mne doskakala „moja“ zaba – ropucha, skok na hojdacku, skok do lona, skok na hlavu a SUP – pekne si vyskocila hore a krici mi: NASLEDUJ MA. Vyskocila som za nou, zdalo ze mi ze sa krutime ako vyvrtky. Asi tri krat sme zastali v „medzipriestore“, v nicom – aspon ja som nic nevidela. Ako keby chcela skontrolovat ci ju naozaj nasledujem. Spytala som sa kam ideme, povedala mi na akej strane si mam pohladat tu hviezdu v hviezdnej knizke. Bola to hviezda Gienah. Ocitli sme sa na jednej z jej planet. Zaba mi skocila do kozenej tasky co som mala opasanu, skrcila sa tam a povedala ze ak nieco nebude sediet, tak ma varuje ze zakvaaka . Videla som pred sebou nieco take ako hvezdaren, okruhla budova, kopulovita strecha, dookola okna. Bytosti som videla v priesvitnych domoch, nikto si ma nevsimal, citila som sa tam dost stratena a mala. Vosla som do budovy, ze sa aspon poobzeram.

Príbeh o Anjelovi

Myslím, že sem fikcia nepatrí, príbehy ktoré sem pridávame sú reálne. Ak sa toto okolo nás dá nazvať realitou.

Na internete som našiel tento príbeh, stránku s ktorej som ho stiahol si už nepamätám, ale myslím že autorovi to vadiť nebude. (helar doložila pôvodnú stránku. A dodáva: tá stránka nie je nijako spojená s angeláriom a nepredstavuje jej vlastné postoje – ostatní členovia angelária však musia povedať sami za seba.)

Upozorňujem, že tento príbeh je tu jediná fikcia! Ale zapáčil sa mi istým zvláštnym spôsobom, preto tu je.

Na rohu vysokého vežiaka sedel anjel. Nohy sa mu hojdali dole, hlavu mal opretú v dlaniach, krídla pekne zložené na chrbte. Medzi anténami, satelitmi a rôznymi káblami mu pierka jemne šuchotali vo vetríku. Nudil sa. Nemal robotu. Proste nikto sa na neho neobracal prosbami. Nik ho nepotreboval.

Interview s Razielom

[Upozornenie: Tento príspevok môže obsahovať nepravdivé informácie.] Celý tento článok bude trochu divnejší ako obvykle: ďalší vybraný kandidát na rozhovor je totiž Raziel. Vyberal ho Gabriel, ale potom zasa na mne začal kdečo skúšať a mne už totálne odišli nervy, takže som poriadne tresla Bránou Nebeskou a prestala som komunikovať. Gabriela musel nahradiť Messiel (nejako málo ochotne, ako zistíte z rozhovoru nižšie), ktorý mi kontakt s Razielom sprostredkoval. Ale ja som vraj v minulosti Raziela už stretla – aspoň tak mi kedysi hovoril Gabriel. Ja si to vôbec nepamätám, ale on mi porozprával, ako to prebiehalo, a ja som to spracovala ako príbeh ešte v časoch, keď sme sa nehádali a písali sme tú ich anjelsku “knihu”.

A tak dnešný rozhovor má dve časti: samotný príbeh (čo je Gabrielom autorizovaná fikcia z môjho stretnutia s Razielom, ktoré si vôbec nepamätám) a potom rozhovor s Messielom o Razielovi a s Razielom o Razielovi.

Keďže ten príbeh je pomerne dlhý text, aby to bolo prehľadnejšie, rozdelím to linkami:

• Príbeh s Razielom
• Rozhovor s Razielom a o Razielovi

Jednorožci v očiach Tiny

Kedze sme sa tu tak rozbehli co sa tyka informacii o (anjelskych) energiach, tak som sa rozhodla napisat co to o jednorozcoch a ako ich vidim ja.

“Moj” jednorozec sa vola Aaron, je to moje silove zviera, spajam sa s nim väcsinou cez moje miestecko v astrali a dohovarame sa telepaticky. Aaron je zmiesanina pegasa a jednorozca, vyzera priblizne tak ako na tom obrazku dole, ma tmavo-strieborne kopyta, bielo-bezovy roh, ostatok tela je taky bielo-sedy. Ako nas teta Helar poucila, tieto zvery su vlastne len energia, my ich vnimame tak ako sa to nam “hodi”. Ja som mala trochu problem s nim zacat komunikovat, kedze tu na zemi moc neoblubujem kone (bojim sa ich velkych zubov! haha). Potom som to nejak prekonala a teraz som rada ze ho “mam”.

Dnes poobede som mala trochu klud, tak som sa ho povypytovala na par veci.

Nemezis

[Upozornenie: Tento príspevok môže obsahovať nepravdivé informácie.] Dnes ráno som si robila regres do minulých životov. Už dávnejšie mi môj strážny Messiel povedal, že sme sa kedysi poznali – že som bola kerub Nemezis. Tak som bola zvedavá, čo som to vlastne bola a ako to vtedy bolo s mojou premenou na dušu – a rozhodla som sa preskúmať to.

Použila som autohypnotickú nahrávku, ktorá ma tam vzala, ale potom pokračovala príliš rýchlo a tak som ju vypla, nastavila si theta binaurálnu nahrávku a vrátila som sa späť, aby som to mohla preskúmať. Ráno som si svoje zistenia ešte overovala u Gabriela a dozvedela som sa kdečo navyše.

Takže Nemezisov príbeh (áno, pôvodne som bola ”on” ):

Astrálny červík, ktorý sa zmenil na anjela

,,volám archanjela Michaela na kontakt, Michael, si tu?”
,,ano”
,,hovoríš pravdu, že si archanjel Michael so 100% svetla?”
,,nie”

Zaspal som na chvíľku.Po 20 minútach:

,,stále oxiduješ?”
kyvadlo nedáva odpoveď
,,si duch?”
,,nie”
,,si nižšia dimenzia ako 6ta?”
,,nie”
,,hovoríš pravdu?”
,,nie”

Filipov zážitok s bytosťou z 12. dimenzie

S Aurawieverom sme skúšali voodo (on na mne , ale len štípaním, nie ihlou) a keďže je vysilený, šlo to sem-tam, no niekedy nie od neho . Pretože keď som mu to povoľoval, zahliadla to bytosť z 12. dimenzie, ktorá je bez mena a meno si dokáže prispôsobiť podľa situácie, aké chce. Táto bytosť si zobrala meno, ktorému som to povoľoval, a začala ma cez Aurawieverovu voodo bábiku pichať. Najprv sme s Aurawieverom nevedeli, o,čo ide, no keď som sa spýtal Michaela, odpovedal mi, že je to bytosť, ktorá je bez mena a dokáže si meno prispôsobiť podľa situácie, aké chce.

Bitka s Encelfom

Včera (=15.6.2009) som šiel na koncoročný výlet. Išli sme na výlet do Western City – určite ste o tom už počuli. Boli sme tam a spolužiak šiel na býka, spadol z neho a pretože sa držal oboma rukami, vyhodilo ho to a rozbil si hlavu.Všetci ho ľutovali a vytvárali negatívnu energiu a to prilákalo a posilnilo istého červíka menom Encelf. V ten deň si aj jedna spolužiačka z vedľajšej triedy vyvrtla nohu čo zase vytvorilo istú negativitu a posilnilo Encelfa.

Anjeli, Draci a Filipove skúsenosti

Už som nejako Drakov vyškrtol zo svojho plánu keď prispela Jana (=čitateľka môjho blogu) o tom ako sa stretávala s drakmi atď… tu je jej komentár:

“Zdravím Vás, píšem sem prvý krát, aj keď stránku sledujem už dlhšiu dobu. Veľa som rozmýšľala a odhodlávala sa, či napísať, alebo nenapísať… ale po prečítaní tohto článku som si povedala, že prišiel čas, aby som to urobila.

Môj príbeh je takýto: