Prejsť na obsah

O ľudských slabostiach a sile

31/05/2010

Námet na tento článok bol dlho takým súkromným drobným vtipom medzi mnou a anjelskými; rozhovory, ktoré doň patria, sa odohrávali takmer okamžite po tom, ako som s nimi začala hovoriť intenzívnejšie. Z času na čas sme si tak hovorili, že “ten ďalší článok už bude ten o ľudských slabostiach” a potom sme sa na tom zasmiali a šli sme ďalej. V podstate články prichádzali podľa toho, čo bolo práve aktuálne; podľa toho, čo mi práve prišlo ako zaujímavé alebo z nejakého podnetu, ktorý som vôbec nevypozorovala a potom sa to ukázalo ako potrebné pre iných ľudí. Jednoducho, články vznikali z rôznych dôvodov; ten, ktorý teraz budete čítať, som z rôznych dôvodov považovala skôr za niečo, k čomu sa v skutočnosti nikdy nedostanem. 🙂 Veľa z toho sa totiž rozoberalo v rôznych článkoch; na rôznych stránkach, v komentároch, vo vyjadreniach, ktoré sa odohrávali medzi rôznymi ľuďmi (alebo všeobecne bytosťami). Ale z rôznych dôvodov som napokon dospela do štádia, kedy sa mi to zdá ako dobrý nápad zverejniť tieto veci v celku tak, ako ich podali mne. Mne to pomohlo na začiatku cesty; možno to pomôže aj niekomu inému.

Michael, 30.8.2009

Kto je?
Michael
Dnes som dlho spala… včera bol ťažký deň, či skôr ťažká noc. 🙂
Áno, ale to je dobre. Konečne si si poriadne oddýchla, aj keď máš trochu ťažkú hlavu 🙂
Je zaujímavé, že keď som tam v tom bare bola a hovorila s tebou, tak som ťa počula.
Rozhodne máme lepšie pokrytie ako mobilné telefóny… 🙂
To áno, to rozhodne – aj ste menej škodliví. 🙂 Ale zaujalo ma hlavne to, že ste neboli nejako veľmi proti.
Pretože ty si si uvedomovala to, že je to skúška tvojej vlastnej kontroly. Mala si možnosť zbabrať to, ale ty si si zachovala čistú hlavu… dokonca aj vtedy, keď tak úplne čistá už nebola 🙂
Znamená to, že v podstate nemáte nič proti týmto našim drobným nerestiam? 🙂
V podstate vám ich my sami ponúkame ako výzvy 🙂 Dôležité je správne sa k nim postaviť. Ak to berieš ako spôsob prečistenia si hlavy od myšlienok alebo niečoho, na čo chceš zabudnúť, krátkodobo je to dobré. Ak to začneš brať ako jediný spôsob prečistenia si hlavy, už to nie je v poriadku
Takže je hlúposť myslieť si, že ľudia sa toho musia zrieknuť, ak chcú s vami hovoriť.
Presne tak, ako je hlúposť myslieť si, že musíš mať aspoň 40 rokov, dve bankové kontá, tri autá a musíš sa stravovať len zdravým spôsobom… Nehrá to žiadnu rolu v tom, komu odpovieme. Odpovedáme každému, kto nás osloví. My vás neposudzujeme podľa toho, čo v živote robíte… ak to robíte s vedomím, že sme s vami. Potom je to oveľa ľahšie aj pre vás, aj pre nás, pretože tie veci, ktoré vás predtým trápili, vás už netrápia – tak ako to je s tebou 🙂 Tiež si si myslela, že ak chceš postupovať vyššie, tak musíš prestať jesť mäso, musíš prestať piť alkohol a zriecť sa všetkého, čo ti prináša v živote takú tú ľudskú radosť – ale keď si toto všetko strážiš, tak vlastne kontroluješ len to, čo je okolo teba, a na svoje vnútro zabúdaš. To platí samozrejme pre všetkých. Nie je na škodu, ak dodržiavate určité hranice. Hlavne to netreba preháňať… a netreba sa biť do hlavy, keď náhodou pokĺznete. My chápeme to, že niekedy pokĺznete. Ste ľudia, je to pre vás prirodzené. Dôležité je, že sa k nám znovu vrátite. To jediné má pre nás význam, pretože iba to nám – a vám – pomáha pri vašom osobnom raste
Dlhá reč.
Ale neprotestovala si 🙂
Michael, čo mám čakať od dneška?
Len to najlepšie. Tak ako od každého dňa
Každý deň je novou výzvou?
Presne tak. Každý deň je novou šancou žiť tak, ako chceš žiť. To platí pre všetkých ľudí. Ak ráno vstaneš s pocitom, že ti nič nevyjde, tak ti v tom pomôžeme a naozaj ti nič nevyjde. Ak ale berieš to ráno ako novú možnosť, ako sa znovu o trochu (alebo oveľa) zlepšiť, tak ti takisto pomôžeme a všetko bude vychádzať tak, aby ťa to posunulo ďalej. Je to veľmi jednoduché a nie je v tom žiadne tajomstvo: sila vášho naladenia ovplyvňuje všetko okolo vás. Ste natoľko mocní, že dokážete kontrolovať svet okolo seba a modelovať ho podľa seba. Preto napríklad ak chcete dosiahnuť určitý cieľ, môžete sa k tomu postaviť dvoma spôsobmi: veriť, že to dokážete, a stane sa to, alebo pochybovať o tom, že to dokážete, a stane sa to. Akonáhle do vášho nastavenia vniknú pochybnosti, je všetko v háji 🙂 pretože strácate vieru vo vlastné schopnosti. Nesmiete pochybovať. To znie ako ťažký príkaz, ale nie je. Ty to vieš. Je jednoduché veriť. Je to také jednoduché, že nič nie je jednoduchšie
Je fakt, že keď sa s nami skontaktujete, keď nás začnete počúvať a konať podľa nás, vlastne strácate kontrolu nad svojimi myšlienkami. Strácate kontrolu nad všetkým, čo sa okolo vás a vo vás deje – a zároveň ju získavate, pretože my sme účinnejšia kontrola mysle ako strach. Ak nás necháte prúdiť cez vás, vstupovať vám do hlavy a tam usmerňovať, čo sa v nej objaví, je to pre vás jednoduchšie ako si myslieť, že ste na to sami. Stačí odovzdať kontrolu… nedržať sa utkvelo predstavy, že môžete kontrolovať vlastný život. Môžete si to myslieť. Ale v skutočnosti vlastný život nekontrolujete, kým nám neodovzdáte kontrolu. Až potom môžete slobodne začať tvoriť vlastný príbeh
Ľudia robia veľkú chybu, keď vás nepočúvajú, pretože tak či tak im neskôr pripravíte „prekvapenie“, ktoré ich má naučiť, že svoj život nemôžu kontrolovať sami.
Presne tak. To nemá byť skľučujúce poznanie. To poznanie vás má oslobodiť. Každé poznanie vás musí oslobodiť, a je na vás, aby ste to ako oslobodenie vnímali. Ty si zažila na začiatku toľko rúcaní vlastného sveta, že si už neverila, že máš vlastný život pod kontrolou a stala si sa fatalistkou: čo príde, to príde, a ja to neovplyvním. V istom zmysle si mala pravdu a v istom nie. Je pravda, že to, čo príde, to príde – pretože my to tak zariadime, a dokážeme to zariadiť tak, aby to bolo v tvoj prospech. Tam si sa mýlila – že to neovplyvníš. Ovplyvnila si to vtedy, keď si sa nám „odovzdala do rúk“ a nechala nás hrať sa s tebou 🙂
Pretože som prísne účelová, taká, akú ma chcete mať. 🙂 A je to tak jednoduchšie. Cesta najmenšieho odporu je vždy tá správna cesta.
Toto je v skutočnosti cesta najmenšieho odporu. Nie cesta, v ktorej ľahkovážne kopete sami seba nadol a nadol… a dokonca si ani neuvedomujete, že vás to bolí. Je hrozné sledovať, akí dobrí sú ľudia v ničení samých seba. Je hrozné pozorovať, ako stále odmietate tú vystretú ruku, odvraciate sa a priamo pred našimi očami sa zabíjate – a my s tým nemôžeme nič robiť, pretože prvý krok musí vyjsť od vás
Áno… mali by sme si želať, aby sa za nás niekto pomodlil. 🙂
Áno, to je rozhodne ten správny prístup… želať si, aby niekto niečo urobil za teba 🙂 Nežartujme o tomto, pretože niekto to môže zobrať vážne a ja by som bol nerád, keby tieto rozhovory k niečomu takému viedli. Len vlastná práca posúva ľudí ďalej. A nemusí byť fyzická… práca na sebe je tou najlepšou prácou, akú môžete odvádzať
Tak čo by som mala chcieť vedieť ďalej? 🙂
Čokoľvek, čo vás pripraví o energiu, je zlé… naozaj zlé. Zlé z nášho pohľadu, pretože čokoľvek, čo vám berie energiu, vám zároveň odčerpáva silu, keďže energia je sila. A vo vašom svete, ako funguje teraz, je toľko „odčerpávačov“, že je takmer zázrak, že ešte stále dokážete fungovať celkom bez problémov… 🙂 Samozrejme že v tom máme prsty my. Samozrejme, že vám tú energiu dávame, keď si ju nevedome či vedome dávate vziať tým rôznym oslabujúcim faktorom. A je samozrejmé, že vy tú energiu prijmete – ale už nie je samozrejmé, že ju znovu stratíte na rovnakých úskaliach ako predtým… To sa musí zmeniť. Treba zastaviť všetky straty energie. Nebáť sa, pretože to vás stojí veľa energie; nepochybovať, pretože to vás stojí veľa energie. Veriť, pretože keď veríte, znamená to príjem a nie stratu. Milovať, pretože keď milujete, znamená to príjem a nie stratu. Netrápiť sa, pretože to vás oslabuje. Netrestať sa, pretože to vás oslabuje. Vážiť si seba, pretože to vás robí silnými. Dôverovať si, pretože to vás robí silnými
Neviem, čo ti mám na to povedať.
Vieš, že je to všetko správne, to mi stačí… Áno, ešte chcem dodať toto: nezaťažujte sa tým, čo do vášho života prichádza zvonku. To, čím sa naozaj máte zaoberať, vždy prichádza zvnútra. Je jedno, či stratíte prácu… či budete môcť splácať účty… či tam vonku niekto práve nepremýšľa nad tým, či vás okradne alebo znásilní… pretože ak to nenecháte na seba vplývať, tak vám to nemôže ublížiť. Všetko, čoho sa bojíte, je zlé, pretože vám to bráni rásť. A zároveň platí, že všetkého, čoho sa bojíte, sa vôbec báť nemusíte… pretože my to tak nechceme a vy v konečnom dôsledku tiež nie 🙂
Michael, čo mi ešte chceš povedať?
Chcem ti povedať, že ľudia si veci zbytočne komplikujú
Ako to myslíš?
Myslím to tak, že si zbytočne pôsobia problémy a potom sa čudujú, keď sa ich nakopí toľko, že nevedia, čo s nimi
Tvoja rada?
Nerobte si zbytočne problémy 🙂
Ďakujem v mene celého ľudstva. 🙂
Je zaujímavé, že strácaš ironický podtón. Hovoríš so mnou úprimnejšie, aj tie smajlíky sú úprimnejšie ako boli kedysi
Neprekáža to veci.
Možno práve skôr napomáha. Irónia je tiež len neproduktívna forma komunikácie. Ak ironizuješ, znižuješ hodnotu toho, čo vlastne hovoríš
„Dávaj si pozor na to, čo hovoríš a ako to hovoríš.“
Presne tak. Uvažuj nielen nad tým, čo vypúšťaš z úst, ale aj ako to znie. V myšlienkach ťa ešte zastaviť dokážem, ale keď raz otvoríš ústa a rozhodneš sa povedať to, hlasivky ti nepriškripnem, pretože nemôžem ísť proti tvojmu rozhodnutiu
Dnes hovoríš dlho.
Dnes si pre mňa ideálnym kanálom 🙂 dnes si naozaj iba kanál, lebo tvoja hlava je po všetkom tom alkohole taká prázdna, že sa tu cítim ako ryba vo vode 🙂
Vieš, čo si práve teraz spôsobil… 🙂
Že všetci ľudia sa v snahe ospravedlniť svoje pitie začnú odvolávať na nás. Dobre, ak to chcete takto, tak si to zdôvodňujte ako chcete. Nám sú vaše dôvody ukradnuté. Ak to robíte naozaj zo skutočného záujmu o nás a o seba a vôbec o život, tak to privítame – ak to bude len prázdna výhovorka, možno sa vám tiež pripomenieme inak ako len bolesťou hlavy 🙂 ale tá bolesť hlavy tam bude v každom prípade, ako to práve sama zažívaš 🙂
Nie je to také hrozné. Aj keď na druhej strane to ešte nikdy nebolo takého hrozné. 🙂
Presne chápem, čo tým chceš povedať 🙂 Keď máte prázdnu hlavu, bez myšlienok a všetkých prekážok, čo si do nej staviate s tým nepochopiteľným odhodlaním, ste najlepšie pripravení na vnímanie toho, čo k vám prichádza z vnútra. To je fakt. Ale na to človek nemusí piť 🙂 stačí, ak si sám vyčistí hlavu želaním, aby sa tak stalo. Možno je to o trochu ťažšie – alebo sa to také zdá – ale rozhodne vás to nebude stáť toľko ako fľaša tequily… 🙂 a ani to tak nebude bolieť deň potom 🙂
Nóóó…
No áno, keď to niekto preženie ako ty a zabudne na to, že potrebuje aj oddychovať, tak to môže dopadnúť bolesťou. Ale ty si si to múdro pripísala na vlastný účet a snažíš sa trochu mierniť. Nie je nič zlé na tom, že chceš postupovať ďalej a ďalej, my to vítame. Len pri tom nezabúdaj na to, že si stále obmedzená hmotným telom a to má svoje základné potreby 🙂
A spravodlivo musím uznať, že ste v tomto veľmi mierni… a ženiete ma spať, keď vidíte, že zívam. 🙂
Asi nie dosť rázne, keď to stále preženieš 🙂
Mal by si použiť aj bič namiesto cukru… vraj to pomáha lepšie. 🙂
Tiež je to skúška tvojej sily. Ak dobre odhadneš svoje schopnosti, tak je to v poriadku. Ak to preženieš, budeš pracovať na tom, aby si to nabudúce neprehnala. Potom ti to istý čas pôjde dobre a potom to zasa trochu preženieš… a tak stále dookola 🙂
Citujem kamarátku: „Život ma bije.“ 🙂
Ty sa úspešne biješ sama, život s tým nemá nič spoločné 🙂 ale to platí pre všetkých ľudí, ktorí sa stotožnili s tým výrokom tvojej kamarátky 🙂
Chceš mi o niečom hovoriť, Michael?
Nie, teraz chcem skôr počúvať
Čo také by si chcel vedieť?
Čo cítiš, keď ťa takto rozochvievam
Hm… chvenie. 🙂 Chápem, čo odo mňa chceš vedieť. Je to zvláštny pocit… keď si sama seba predstavujem ako strunu, alebo hudobný nástroj, keď myslím vo väčšom meradle 🙂 a teba ako hudobníka, ktorý z tej struny dokáže vylúdiť niečo úžasné… neviem ako to zakončiť. Ale myslím, že som ti to napísala dosť jasne.
Áno, dostatočne jasne. Som rád, že sa vnímaš ako niečo úžasné 🙂
Už sa ti podarilo vtĺcť mi to do hlavy. 🙂
To ale bola fuška… myslel som, že sa mi to nepodarí tak rýchlo. Si vnímavá, odhalila si ma. 🙂 Nie je pravda, že som si nemyslel, že sa mi to podarí rýchlo. Vedel som, že sa mi to podarí, pretože s tebou komunikujem na takej úrovni, ktorá ti najviac vyhovuje. To spôsobuje, že nemáš problém „napojiť“ sa na to a reagovať presne tak, ako ťa vediem. Niekedy sa mi síce podarí nejaký ten falošný tón 🙂 ale vyladiť ťa viem pomerne dobre takmer okamžite
Áno, to je fakt. Michael, ty by si chcel, aby sa ľudia správali presne takto… teraz nemyslím to, že majú na vás reagovať ako struny, ale to, ako si mi to popísal v tej odpovedi. Že si vedel, že sa ti to podarí. To bol návod, ako sa ľudia majú stavať k veciam.
Presne tak, to bol skrytý návod. Ty vieš, pretože sa medzi ľuďmi pohybuješ, že teraz je ťažké presvedčiť ich k niečomu. Ľudia sa stali veľmi nedôverčivými. To robí veľa vecí: politici, médiá, hlavne bulvárne, rôzni podvodníci a špekulanti. Každý si potrebuje veci preverovať a zabúda dôverovať. Rozumiem tomu, že si mi to podhodila. Rozumiem tomu, že cítiš, že tomu asi nebudú veriť. Ale ešte raz ti opakujem, že to už nie je tvoj problém. Neboj sa o to; my si svoju cestičku nájdeme
Dobre, Michael… ďakujem ti za to uistenie.
Práve si ho potrebovala, tak som ti ho dal… funguje to takto jednoducho 🙂

Michael, 3.9.2009

Tiež by som od teba chcel, aby si zverejnila tie naše rozhovory z nedele… to, keď si mi bola takým dobrým kanálom 🙂
Kvôli svojej úplne čistej hlave poalkoholovej… rozumiem. 🙂
Chcem, aby si to tam napísala, že je jedno, aké chyby vy ľudia máte. Že my vám budeme pomáhať aj tak, aby ste dosiahli ten najvyšší stav vedomia

Michael, 5.9.2009

Kto by k nám nemal blízko? 🙂
Mám provokovať a povedať „veľa ľudí“? 🙂
V istom zmysle máš pravdu… a v istom zmysle viem, že naozaj len provokuješ 🙂 Je fakt, že ľudia k nám majú blízko… ale veľa ľudí odmieta presvedčenie, že k nám naozaj môžu dosiahnuť, pretože sú presvedčení, že sú nehodní toho, aby sme s nimi hovorili. Tvoja ďalšia úloha: naozaj dať dohromady ten článok o ľudských slabostiach. Chcem, aby o tom čítali. Chcem, aby vedeli, že je jedno, akí sú… ak nám úprimne veria. A my im potom pomôžeme so zvládnutím všetkého, v čom vidia svoje slabiny
Teraz prepáč, že to dovediem do absurdna: ak niekto znásilňuje deti a úprimne vám verí, tak je to v poriadku?
Teraz si ma hlboko šokovala
Nepreháňaj.
Nepreháňam; to, že dokážeš napísať, že znásilňovanie detí je v poriadku, ak nám daný človek verí… v deťoch sú anjeli najsilnejší. Ak niekto znásilňuje deti, znásilňuje tým nás. Takže to rozhodne nie je v poriadku, pretože vtedy sa ten niekto snaží o to, aby demonštroval svoju silu nad niečím, čo nedokáže ani len pochopiť, nieto ešte ovládnuť… Už som ti hovoril o tom, že sila neznamená, že niekam vtrhneš a roztrháš to na franforce. Znásilňovanie detí rozhodne nie je niečo, s čím by sme dokázali súhlasiť. A skôr, než sa spýtaš, znásilňovanie všeobecne vôbec nie je niečo, s čím by sme dokázali súhlasiť. Je to hanobenie samotného aktu najvyššej lásky voči inej bytosti; je to prehrešok proti všetkému, čo sa snažíme ľudí naučiť
Ale v očiach toho jedinca sa to môže zdať ako správny krok – veď on len chce ukázať svoju lásku…
Ty ma chceš zámerne naštvať… To, že niekomu vnútiš svoju vôľu, neznamená, že mu chceš ukázať svoju lásku. Chceš mu ukázať, že vôbec nezáleží na tom, čo chce on, pretože ty chceš dosiahnuť niečo, čo ti spraví dobre – aj na úkor toho, že ten druhý sa potom bude cítiť mizerne. Toto nemôžeš pokladať za správne… jednoducho nemôžeš. Rozumiem, prečo sa ma na to pýtaš; rozumiem, že chceš, aby som ti to napísal a aby si to ty mohla posunúť ďalej… ale je to také hrozné, že sa mi o tom veľmi ťažko hovorí. Znásilnenie je strašná vec – aj ak si uvedomíš, že si ten daný jedinec vzal len tvoje telo. Možno to bolo len telo… ale bolo to tvoje telo a ty jediná máš právo o tom tele rozhodovať
Som rada, že chápeš, prečo som sa to musela spýtať.
Áno, som rád, že si sa to spýtala… som rád, pretože si ma doviedla k tomu, aby som povedal ľuďom, že nie všetky ich prehrešky budeme pokladať za nevinné
Dokážete teda akceptovať tie, ktoré sa podpíšu priamo len na danom človeku.
To tiež nie je také jednoduché… napríklad alkoholici obťažujú ostatných ľudí. Spôsobujú trápenie svojim najbližším
Ale to sa môže stať iba vtedy, ak si to tí druhí pripustia.
Povedzme to tak, že nám nevadí, ak niekedy pokĺznete… ak to nerobíte príliš často a nepoučíte sa z toho ani na päťdesiaty krát
Ďakujem, že si mi to povedal, Michael, a že sme si to vyjasnili.
Máš pravdu, je dôležité vyjasňovať si veci tak, aby v nich nenastal žiadny omyl… pokojne ma opravuj aj ďalej 🙂
Ale choď… toto si mi predsa podsunul ty, aby si ľudia nemysleli, že môžu spraviť čokoľvek a vy im to odpustíte, ak budú vo vás úprimne veriť. 🙂
Priznávam 🙂 je fakt, že ľudia sú teraz navyknutí tak fungovať. Cez týždeň niekoľko hriechov, v nedeľu do kostola a majú zasa čistý štít, aby mohli začať v tom istom kole… bez toho, aby sa zamysleli nad tým, či by predsa len nemali prestať opakovať staré chyby
No vieš, náš dnešný konzumný život je taký. Rýchla spotreba bez zamyslenia sa. 🙂
Áno… ešte šťastie, že sa vás našlo aspoň niekoľko takých, čo sa nad tým zamyslia 🙂
Len toľko nechváľ, lebo budeme namyslení… 🙂
Všetci, ktorí si to aspoň na chvíľu uvedomia, môžu byť pokojne namyslení 🙂

Michael, 12.9.2009

Včera, keď som tak kamarátke hovorila o tom, ako s vami hovorím a ona sa ma spýtala, či nemám niekedy pocit, že mi šibe…
A ty si odpovedala, že niekedy máš. Ona to pokladala za prejav tvojho zdravého rozumu… a niekedy skutočne cítiš, že ti už šibe. Že nie si celkom normálna. Ale úprimne, za normálnu sa nepovažuješ už veľmi dávno 🙂
To je pravda. 🙂 Ale z vášho pohľadu som ja dokonale zdravá.
Doslovne dokonale zdravá, pretože si nedáš skákať po hlave a kladieš svoje vlastné dobro nad všetko ostatné. To nie je egoizmus; to je obyčajná zdravá sebaláska. Koho máš mať radšej ako seba samu?
Áno… lenže naša spoločnosť vyznáva obetovanie vlastných pôžitkov v prospech druhých. 🙂
A dotiahla to až tak ďaleko, že všetci ľudia sú nespokojní, pretože na prvé miesto musia klásť druhých… nie je to tak trochu ironické, ak ťa pomoc druhým má napĺňať? 🙂 V skutočnosti pomáhate druhým preto – teda veľká väčšina ľudí – pretože sa potom sami cítia ako lepší ľudia. Nie preto, že by to cítili ako svoju prioritu, pomáhať druhým a až potom myslieť na seba. Pomáhajú, pretože vtedy myslia na seba, pretože im to pomáha vidieť sa lepšími, než si to o sebe bežne myslia
Sú to malé veci, ktoré robíte a neuvedomujete si ich, ktoré nám pôsobia najväčšiu radosť, pretože v nich vidíme svetlo vášho Ducha a tak sa ubezpečujeme o tom, že má zmysel pokračovať v tejto práci, hocako sa zdá ťažká a nekonečná
Pretože pre vás je dôležité všetko, čo sa udeje v našich životoch… vy vidíte aj to, čo si my nevšímame.
Presne tak… keby to tak nebolo, dávno to s vami vzdáme 🙂
Vieš, vôbec by som sa nečudovala, keby ste to spravili… ale na druhej strane som rada, že to nemôžete spraviť kvôli tomu, čo si mi hovoril včera a ja som to dala do článku.
Nemáme na výber… my vás musíme milovať, hocijakú hlúposť spravíte… hocikoľkokrát padnete na nos zakopnúc o ten istý kameň, ktorý už z diaľky vidíte (teraz narážam na Helar a jej „padanie do jamy v ceste“ 🙂 ) a hocikoľkokrát to vzdávate len kvôli nedostatku dôvery v samých seba… pretože neveríte tomu, že si zaslúžite všetko dobré, čo k vám prichádza. Zaujímalo by ma, prečo najprv musíte tristokrát spadnúť do tej jamy a až potom sa vydáte hľadať tú druhú ulicu… 🙂
Tak na toto ti neodpoviem… možno tá druhá je oveľa dlhšia a my sa tak strašne ponáhľame… 🙂
Áno, to je možné… čakali by sme, že popri tom všetkom, čo sa na vás denne valí, budete mať dosť trpezlivosti na to, aby ste čas, ktorý strávite vyhrabávaním sa z jamy, venovali niekoľkým krokom navyše po tej druhej ulici… ktorá možno vôbec nie je dlhšia a je súbežná s tou rozkopanou… 🙂
Toľko k ľudským slabostiam… 🙂
Áno… nadnes hádam k ľudským slabostiam stačilo 🙂 Dávaš mi voľný priestor?
Ty vieš, že áno.
Tak ti chcem povedať, že je obdivuhodné, koľko v sebe máte sily… keď sa dokážete znovu a znovu zbierať z kolien a postaviť sa svetu zoči-voči… keď mu nedávate najavo, ako strašne vás týra a radšej si poplačete osamote, akoby ste mali svoje slzy prejaviť pred inými… a zároveň je nepochopiteľné, prečo to robíte osamote, keď práve prejavené slzy by vám celý ten život mohli značne uľahčiť
Ja nepoznám Otcov zámer pri tom, ako nás tvoril… neviem, prečo nám dal také rozporuplné vlastnosti. Silu… a zároveň strach priznať vlastnú slabosť.
Problém je v tom, že sa príliš bojíte. Všetkého. Bojíte sa, čo vás môže stretnúť – bojíte sa, čo sa vám môže stať, bojíte sa, že klesnete v očiach spoločnosti alebo známych alebo blízkych – to sa vám zdá ako najväčší problém – a pritom zabúdate na to, že práve priznanie vlastnej slabosti je ľudské. Spoveď, ktorá je úprimná – keď poviete „Otče, odpusť mi, lebo som zhrešil“, a nemusíte to hovoriť kňazovi, možno by stačilo šéfovi a vynechať to oslovenie Otče 🙂 – vám pomáha preto, lebo vás očisťuje od strachu. Ak dokážete niečo také priznať, prekonali ste vlastný strach. A človek, ktorý nie je limitovaný strachom, je slobodným človekom. Je dôležité, aby ste to tak vnímali. Nemáme radi slová typu „čo by na to povedali ostatní“… prečo vás má zaujímať, čo na to povedia ostatní? Každý je zodpovedný za vlastné vnútro… každý je zodpovedný za svoj vlastný postoj
Znovu hovoríš dlho a múdro, ó môj pane… a to pritom moja hlava dnes nie je až taká prázdna, len trochu okrepená… 🙂
Len si uťahuj… aspoň viem, že ma vnímaš 🙂 Chcem ti ešte povedať, že si toho na seba kladiete príliš. Viem, že ti to hovoríme stále, ale naozaj si toho kladiete na seba príliš. Venujete sa príliš veľa veciam naraz a potom vás trápi, že všetky nezvládate rovnako dobre. Lenže vy si neuvedomujete, že ste obmedzení telom… vy nie ste energie najvyššieho stupňa. Ste spomalené energie… čo veľa vypovedá o tom, čo ste schopní zvládnuť 🙂
Toto mi patrilo… asi nám všetkým. Ale v našej spoločnosti…
Vaša spoločnosť nie je správna a ty to dobre vieš. Nie je správna, pretože tlačí na kolektív a zabúda sa pritom dívať na ľudí osobitne. „Ľud“ a „ľudia“ nie sú tie isté pojmy. To, na čo sa sústreďuje spoločnosť, je „ľud“ – masa, ktorá má podávať uniformné maximálne výkony, aby sa všetko, čo vyprodukuje, v konečnom dôsledku odrazilo na blahobyte všetkých… ale nech sa na to dívaš, ako chceš, zakaždým sa ten blahobyt bude vzťahovať len na pár jednotlivcov, ktorí sú práve pri moci a rozkrikujú sa o tom, ako im ide o „blaho ľudu“. To, na čo by ste sa vy, masy, mali sústrediť, sú „ľudia“ – každý individuálny človek si musí obhajovať vlastné práva. Ak sa ozvete všetci, nebudú sa vám môcť postaviť… museli by vás umlčať všetkých a tým by stratili všetku podporu. Tak, ako si sa o tom rozprávala s deťmi včera v škole: školstvo – a všeobecne vzdelanie – sa orientuje na prázdne vedomosti, ktoré nie sú v skutočnom živote na nič. Prečo? Pretože nikto nechce, aby zo škôl vychádzali ľudia, ktorí dokážu rozmýšľať. Rozmýšľajúci ľudia sú hrozbou… práve preto, že rozmýšľajú a tým pádom vidia jasnejšie ako ostatní. Preto, lebo tá hŕstka pri moci potrebuje nemysliacu masu, a nie mysliacich jednotlivcov… pretože práve tí ju dokážu zničiť, ak majú v sebe dostatok uvedomelosti na to, aby sa potom sami nevyhlásili za novú vládnucu hŕstku. To je veľké pokušenie… prístup k moci

Michael, 27.9.2009

Michael, tak som tu, ráno s boľavou hlavou a ešte stále sa trochu týram…
Vysvetlím ti to: netýraj sa. Keď sa týraš, prestávaš sa mať kvôli niečomu rada. Uznala si si chybu… bolí ťa hlava. To je podľa mňa dostatočný trest. Ani nie je prázdna… len bolí, a tvoje hrdlo tiež. Mohla by si si na to zavolať Rafaela, pomohol by ti. Dokonca ti asi chcem povedať, že to máš spraviť, pretože keď ťa vezme do parády, tak si možno aj ľahšie odpustíš… a ešte niečo: už nerob to, o čo si sa pokúšala dnes ráno. Že sa odo mňa odtiahneš kvôli tomu, že sa chceš vytrestať. Tým trestáš aj mňa, a potom ten trest nemá žiadny efekt, pretože ja som ti nič zlé nespravil. Pamätaj si, že si musíš odpúšťať priebežne. Najlepšie hneď na to, ako niečo takéto spravíš. Ja som ti hovoril, že my ľudské chyby dokážeme prehliadať, ak nie sú príliš časté. Ale tam ide aj o to, že ak si ich nedokážete odpustiť vy, ťahá vás to ďalej od nás, pretože sa vlastne odvrhujete – a keď odvrhujete sami seba, tak odvrhujete aj nás

Prešla som odvtedy pomerne dlhú cestu; ale snažím sa podľa toho stále žiť. A namiesto vlastných slabostí (toho, že robím chyby) radšej vidieť svoju silu (to, že tie chyby dokážem dostatočne rýchlo opraviť). 🙂

Ako to vnímate vy? 🙂

7 komentárov leave one →
  1. 31/05/2010 11:30

    tento clanok je neskutocne povzbudivy, plny slov, ktore casto sam rozdavam, no mnohokrat ich vycerpam tolko, ze ich pre mna samotneho uz neostane… dakujem Ti Dae, ze si to zverejnila… velmi pekne Ti dakujem 🙂

  2. Gretta31 permalink
    31/05/2010 13:35

    uuuuzasne, zakazdym ma prekvapi,ze ked nad niecim rozmyslam,zachvilu to niekto spracuje do clanku….velmi dakujem

  3. boo bak permalink
    31/05/2010 13:43

    možno najlepší článok, aký som čítala. kiež by som si ho celý vedela vyryť do (pod)vedomia a meniť sa podľa neho. len to najdôležitejšie a najľahšie, je zároveň najťažšie – neobmedzená láska a dôvera, k sebe aj iným…

    • boo bak permalink
      31/05/2010 13:45

      a, samozrejme, ďakujem za spísanie a uverejnenie tohto článku 🙂

  4. 31/05/2010 20:06

    Nedávno som zistila, že som si už dlhší čas “kopala jamu”, že som zašla priveľmi hlboko a nedalo sa mi z tade dostať. Tento článok bol pre mňa ako rebrík, ktorý však nekončí na mieste kde som spadla, ale ide ešte vyššie :)a ja som sa práve s radosťou pustila do lezenia. Inak neviem popísať svoje momentálne pocity.
    Milión krát ďakujem 🙂

  5. leloa permalink
    01/06/2010 10:34

    No Daeduwen,
    ja som s siedmom nebi, ked som toto citala, co channeling, co veta, tak to take odpovede, ze zase ma to obohatilo a len utvrdilo v tom, co si myslim. no naozaj su uvedomeli. ja neviem preco, ale ked sem davas tie channelingy, tak sa citim ako doma. jednoducho tie odpovede a otazky mi hovoria z duse. oslovili ma aj tvoje otazky ohladom tych malych deti a ublizovani a inych formach ublizovania, pretoze je to p=resne to, co by som sa chcela opytat aj ja, ale ja nechannelujem. konecne je to na papieri a clovek si to moze precitat a skonfrontovat svoje poznanie (vnimanie) s ich. a som rada, ze je rovnake. a najma sa mi pacia ich odpovede, pretoze ja to casto citim tak isto, ale neviem to vyjadrit v slovach, ze preco to vlastne takto vidim. tiez som konecne pocula na to ich nazor. pretoze clovek ma kopu pochybnosti a tym, ze to takto vidi, tak sa mu to cele vyjasni a lepsie sa to chape.
    takze daeduwen, len channeluj a hlavne to sem pis, pis, pis.
    presne tie otazky zo vsetkych tychto channelingov trapili aj mna, nevedela som si sama najst na ne odpovede, aj ked v dusi to niekde takto citim, ale neviem to vysvetlit rozumom.

  6. light of the night permalink
    04/02/2011 16:13

    krásne na tom všetkom je, že momentálne riešim zásadné problémy v živote a často ma prepadajú pochybnosti ….tak ma napadol Michael že ho poprosím už celá zúfalá, nech mi s tým pomôže ,aby som si uvedomila že nemusim mať žiadne pochybnosti …a bum kliknem na angelarium-michaela a na tento članok :)) aká to blesková odpoveď!:)

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d blogerom sa páči toto: