Prejsť na obsah

Samota duše

17/08/2010

15.8.2010

Môžem pokračovať?

Smieš  🙂

Asrael?

Áno?

Ja len, či si to ty…

Som tu stále, hoci ma nevnímaš tak ako očakávaš, no som tu, stále ťa sprevádzam…Opustí niekedy večnosť vesmír? Je nám súdené byť bez ľudí?  🙂

O čom budeme hovoriť? Napadla mi samota

Samota duše.

Existuje?

Vy si myslíte, že áno 🙂

To je veľmi vážna téma…

Myslíš? 🙂 to vy jej dávate vážnosť.

Samota duše je to, čo podlieha zhodnoteniu. Samota nie je osamelosť. Osamelosť v našom pohľade neexistuje. Predsa stále je tu niečo, alebo ako ťa napadlo niekto 🙂 kto ťa ovplyvňuje. Nikto sa tomu nevyhne. Osamelosť je dobrovoľná a predsa nemôžeme zasahovať.

Je to keď sa človek rozhodne nepočúvať vás?

A kedy nás počúva a kedy nie?

Je to krok proti prirodzenosti. Vtedy len ticho z diaľky sledujeme, čo sa deje. No stále sme blízko, držíme ruku na pleci a hľadíme cezeň aby sme včas zasiahli. No záleží od požiadania.

Aha čiže vy tu ste…

…a kedykoľvek môžete požiadať 🙂

No niektorí nežiadajú…

A to sa volá osamelosť. No nemá nič spoločné so samotou. Samota nie je – nie tak ako si ju predstavujete. Samota je stav mysle.

A čo to má spoločné s dušou.

Duša je komplexná – neoddeľuj od nej myseľ, to ona si vybrala s kým strávi večnosť. 🙂

Teda život.

Život môže byť večný – hocikedy sa preto rozhodnete, môže byť akýkoľvek chcete – ružový, modrý, fialový…niet rozdielu. Záleží od usmernení.

Moja duša stíchla.

Duša stíchla no my počujeme spev – lebo ona počúva. Keď duša stíchne ozve sa jej spev, takým ako spievajú iba duše. Súzvuk, ktorý očami nevidieť.

Raz si mi povedal – dívaj sa inam, kam hľadia tvoje oči.

Dívaj sa do duše. Sledujete svoje myšlienky, no zdrojom býva duša, ktorá vás o niečo žiada – o naplnenie sna o živote. Niet osamelosti v tomto svete, niet osamelosti v žiadnom z nich. Je len cesta sebapoznania – no nemýľte si ju s osamelosťou. Tak ako neoddelíš farby dúhy od seba tak neoddelíte seba od nás – nášho videnia sveta, ktoré sa stáva vašim. Nie som anjelom ak vy nie ste ľuďmi, kto je zviazaný večnosťou a kto túžbami? Cesty sa prelínajú a ich pohľad siaha ďalej, než všetky túžby tohto sveta. Naplň pohľad, naplň seba.

6 komentárov leave one →
  1. moonica27 permalink
    17/08/2010 14:10

    🙂 povznášajúce, je to ako prienik večného života so snom duše a ľudskými túžbami a zjavenie ich spontánneho súladu … ĎAKUJEM.

  2. 17/08/2010 16:53

    Ďakujem za článok 🙂 Je veľmi krásny 🙂

  3. jana73 permalink
    17/08/2010 19:44

    … je to vskutku krasne! …

  4. 18/08/2010 01:20

    Nádherný článok. Je tam tiež niečo o duši, ako aj v mojom, jeeeeej 🙂

  5. anjelicsue permalink
    20/08/2010 22:08

    🙂 radosť čítať … nedávno som si uvedomila že viem rozpoznať kedy sa moja duša skutočne raduje 🙂 a tento článok na to ešte poukázal akoby som čakala akýsi subjektívny koncenzus (to je skôr do “šamanskou cestou” no toto spojenie mi sem sedí 🙂 ) hoci som to i ja tušila …

    Viete človek je zvláštny tvor, raduje sa keď mu niekto / niečo dá ten dôvod, smúti a cíti sa osamelý keď mu nikto / nič nedá dôvod radovať sa … a význam ? Žiadny – celé je to zle pretože ako ja hovorím nevie čiže nevníma správne – jednoducho vníma len to čo chce a nie čo skutočne je 🙂 to je všetko 🙂 Veď aj ja som väčšinou v tmavom tunely a len z času na čas mi niekto posvieti a ja s vďakou po chvíli ten plameň zase sfúknem ( totiž ako veľa iných i ja sa rada potkýnam a sem-tam ešte i o pocit samoty 😀 ) a keď už si myslím, že zletím do poriadnej jamy niekto proste zažne (humor 🙂 sa im musí uznať ) ! No ako to býva ja v tých svetlých chvíľach čo mám pochopiť to pochopím … no a nedávno som pochopila že viem kedy a ako sa moja duša raduje !!! Proste moment kedy mi niekto posvietil na ďalších pár metrov aby som sa nepotkla o vlastné nohy :-D.

  6. Ailin permalink
    20/08/2010 22:50

    Ahoj,
    je to naozaj pekny clanok ale na mna mi akosi nesedi.Stale sa zas a znovu ocitam sama,alebo len osamela? Asi to nedokazem poriadne rozoznat.
    Kdesi hlboko v sebe citim vedomie ze musim ostat sama i ked nechcem.Viem ze to nieje na stalo,len kym prijdu ty ktory maju byt mojou oporou.
    Akoby som bola v exile po dobu kym sa nebudem moct vratit.
    Kam? Niesom si presne ista lebo to co viem a citim je dost tazko opisovat slovami.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d blogerom sa páči toto: