Prejsť na obsah

Princezná a lesný muž

14/08/2010
tags: ,
by

Rafael mi dlhšie spomínal, že mi chce porozprávať jeden príbeh. Predvčerom v noci sme začali a pomaličky sme ho spolu napísali 🙂

13.08.2010, 00:53, Rafael

Rafael, chcel si mi rozprávať nejaký príbeh, že?

Áno, chcel. Zapisuj si to, bude to publikované 🙂

Ok 🙂

Večer som už bola veľmi unavená, a tak ma Rafael poslal spať a povedal, že to dokončíme v priebehu dňa. Cez deň mi porozprával o čom ten príbeh zhruba bude a ja som mu navrhla, či ho neprepíšeme vo forme rozprávky. Tu je výsledok:

14.08.2010, 00:15, Rafael

Rafael, môžeš mi rozprávať.

Nechceš ísť radšej spať?

Trochu som si pospala. Nie som unavená, a aj tak pri tej búrke nezaspím.

Dobre, tak ideme na to 🙂

Máš slovo 🙂

Raz dávno, v jednom ďalekom kráľovstve, žila krásna princezná. Bola to najkrajšia princezná zo všetkých princezien, ale bola veľmi pyšná. Dennodenne chodili do kráľovstva desiatky princov, aby ju požiadali o ruku, ale ona ich s pýchou odmietla. V jej vnútri stále bilo srdce, ktoré hľadalo pravú lásku. Kráľ bol veľmi smutný zo svojej dcéry a preto oznámil všetkým kráľovstvám, že kto má záujem, nech príde o tri dni do kráľovstva a požiada ju o ruku. Keď si nebude chcieť vybrať, sám jej vyberie ženícha. Princezná ostala veľmi smutná. Celý deň preplakala v posteli a rozhodla sa, že utečie. Chcela odísť veľmi ďaleko a už sa nikdy nevrátiť. Ráno si obliekla dlhý čierny plášť a potichu sa dostala do stajne. Osedlala svojho obľúbeného koňa a rýchlo odcválala z kráľovstva čo najďalej.

14.08.2010, 14:00, Rafael

Môžeš pokračovať 🙂

Ok 🙂 – Princezná vedela, že ju budú hľadať. Bola o tom presvedčená. Poznala iba jediné miesto, kde ju nikto hľadať nebude – Temný les. V lese žili lesní ľudia – lesní muži a lesné víly – veľkí klamári a zlodeji. Oni zabili kráľa, ktorý vládol pred jej otcom, jej starého otca. Nikto z celého kráľovstva tam podľa zákona nemohol vstúpiť. Princezná mala na výber len dve možnosti – buď sa vydá za nejakého princa, ktorého neľúbi, alebo pôjde do Temného lesa. Nechcela sa vydávať. Zišla z koňa a vstúpila do lesa. Srdce jej bilo ako o preteky. V lese našla kúsok mäkkej trávi, tam si ľahla a od vyčerpania hneď zaspala. Sníval sa jej sen, ako ju pozorujú lesní muži a chcú ju zabiť. Zobudila sa veľmi vystrašená. Bála sa v Temnom lese, no radšej by zomrela, ako keby sa mala vrátiť do kráľovstva. Princezná bola veľmi hladná. Nemala so sebou nič, ani si nevedela nič zaobstarať – bola zvyknutá na služobníctvo, no v lese nijaké služobníctvo nie je. Princezná bola v lese týždeň. Za ten čas sa naučila robiť oheň a kŕmila sa lesnými plodmi. Kúpala sa v potôčiku a zvykla si aj na to, že spí na tvrdej zemi. Pýcha z nej postupne opadala. Keď žila v lese, bol z nej úplne iný človek. Raz, keď sedela na pníčku a rozmýšľala, čo bude robiť ďalej, začula v kríkoch oproti nej šuchot. Princezná cítila, že tam niečo je. Postavila sa a stála ako zamrznutá. Oproti nej stál lesný muž. Stál na mieste zamrznutý ako ona a usmieval sa na ňu. Princezná pred sebou uvidela toho najkrajšieho muža, akého kedy jej oči videli. Dlho sa na seba pozerali, ako keby sa zastavil svet. Potom jej povedal, aby išla za ním a ona ho bez váhania nasledovala. Zrazu sa jej zatočila hlava a potom už videla len tmu. Keď sa zobudila, zistila, že je na nejakom neznámom mieste. Sadla si na posteľ a obzerala si to tam. Zrazu sa otvorili dvere a dnu vošiel ten lesný muž, ktorý ju našiel v lese. Sadol si k nej na posteľ usmial sa a začal sa sňou rozprávať. Ona mu povedala všetko – vyrozprávala mu celý svoj príbeh. Obidvaja sa do seba zaľúbili. Bola to tá láska, ktorá v obidvoch zapálila oheň. Princezná zostala s lesnými ľuďmi skoro tri mesiace. Spoznávala ich a zistila, že vôbec nie sú takí, akí si myslela že sú. Chodila na dlhé prechádzky so svojím vyvoleným a spoznávala prírodu. Začínala byť ako oni. Cítila sa tam ako doma a bola šťastná. Páčil sa jej ten pocit. Ale chcela všetkým v kráľovstve ukázať, akí naozaj lesní ľudia sú a potom chcela predstaviť otcovi svojho vyvoleného. Dlho, veľmi dlho sa spolu lúčili. On nechcel, aby odišla, ale ona už bola rozhodnutá. Nasadla na svojho koňa a cválala do kráľovstva. Keď tam prišla, dala si na seba čierny plášť a kapucňu. Strážam povedala, že je z vedľajšieho kráľovstva a že chce osobne pozdraviť kráľa. So sklonenou hlavou išla pomaly pri jeho trón a pomaly si dávala dole kapucňu. Na jej veľké prekvapenie nesedel na tróne jej otec, ale jeho brat, jej strýko. Princezná sa dozvedela, že jej otec zomrel zo žiaľu a že on je teraz noví kráľ. Princezná veľmi dlho oplakávala svojho otca. Potom sa rozhodla, že svojmu strýkovi porozpráva celý svoj príbeh. Jej strýko nenávidel lesných ľudí. Keď sa dozvedel, že princezná sa do jedného zaľúbila, vrhol ju až do konca života do hladomorne. Princezná plakala, veľmi dlho plakala a pri živote ju držala len láska k lesnému mužovi. Často bol z hladomorne počuť jej spev. Spievala piesne lesných ľudí. Lesný muž ju čakal. Keď neprichádzala, odišiel od lesných ľudí a išiel žiť do jaskyne. Čakal ju až do konca svojich do konca svojich dní. Keď zomierala, prisahal, že ju raz nájde. A stále ju hľadá…

Rafael, toto je veľmi silný príbeh.

Ja viem, je to pekný príbeh. Ten muž ju naozaj stále hľadá, ale ona si to nepamätá. To je odo mňa všetko.

Ďakujem ti.

11 komentárov leave one →
  1. anjelicsue permalink
    14/08/2010 22:17

    Akosi mi to pripomína rozprávku o pyšnej princeznej… No myslím si že z času na čas si každý z nás musí zažiť takýto príbeh (a nie len v spojitosti s láskou) na vlastnej koži … Občas treba vstúpiť do strašidelného lesa a postaviť sa zoči voči sami sebe, aby sme pochopili čo je v živote skutočne dôležité a išli si pevne za tým, nech to stojí čo to stojí 🙂

  2. leloa permalink
    14/08/2010 23:09

    a najdu sa coskoro? v tomto zivote?

  3. Gretta31 permalink
    15/08/2010 08:55

    aaaaaa????? to je koniec???? …aspon nejaky naznak,ze sa najdu..prosiiiiiim 🙂

    • lilah permalink
      17/08/2010 07:46

      hm, … už ju našiel, ona si ale nespomenula, … pocítila tú silu, ale bála sa, bála sa lásky ktorú jej mohol dať, … a teraz, keď si začína na všetko spomínať, tíško a s vierou dúfa, že nie je neskoro, a lesný muž si ju znova vyhľadá …. 😀

      😉 … stačí? … 😀 😀

    • kikush permalink
      18/08/2010 09:08

      pekne napisane…alebo POKRACOVANIE NABUDUCE 😀

      • lilah permalink
        29/09/2010 08:07

        😉 … 😛 😀 😀

  4. 15/08/2010 09:06

    zvlastne kolko je takych ludi na tomto svete… od minuleho leta o jedneho menej, nastastie… ale aj tak je to zasa jeden z mojich oblubenych paradoxov 🙂

  5. xcorionxc permalink
    15/08/2010 11:46

    ja si myslim ze je to v prenesenom význame 😛 … že tá princezná sme my a ten muž je boh 🙂 a chce aby sme raz, došli k nemu 😀

  6. 15/08/2010 15:45

    Najlepsie je ked nemusis nic hladat 😀

  7. misicka permalink
    27/09/2010 09:26

    Ahojte ,
    padla tu otazka , ci sa pricezna a lesny muz nasli… Pokracovanie pribehu je , ze ANO a pricezna sa rozpamatava….

  8. misicka permalink
    30/09/2010 21:24

    Kikush,

    dakujem tebe a Rafaelovi za clanok….

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d blogerom sa páči toto: