Ilúzia alebo realita?

Rafael, 12.12.2017:

…

No veď to. Toto som pred chvíľou cítila, teraz si ma do toho vrátil, ale ja nechcem prežívať niečo, čo nie je reálne. Ani to, čo je možno reálne. Chcem prežívať realitu, rozumieš. Tá ilúzia, aj keď je neviem ako krásna a príjemná, je iba ilúzia. Keď sa do nej ponorím, veľmi to potom bolí. Ani neviem prečo.

Vieš. Napíš si to.

Skúsim. Asi to nejako súvisí s energiou, ktorú odovzdávam, keď sa ponorím do tej ilúzie.

Kam ju odovzdávaš, Sophie moja?

Do tej ilúzie predsa. Do niečoho, čo nie je reálne a ani nemá tendenciu sa zhmotniť. Moja energia je tak zrazu fuč. Veľa energie, ktorú som mohla využiť na niečo zmysluplnejšie. Asi preto sa cítim tak zle, keď pochopím, že to nie je realita, iba ilúzia.

My sme ale tiež tvoja ilúzia 🙂

Ak ste, tak potom je ilúziou celý tento svet, celá realita, ktorú dokážem vnímať. Aj keď stále vnášate do mojej reality mnoho neistoty, cítim vás ako to najreálnejšie a najpravdivejšie, čo v mojom živote existuje.

Prečo to tak cítiš, Sophie moja?

Lebo z vás cítim nekonečnú lásku, božskú lásku, ktorá je podstatou každého človeka a ktorú dokážem u vás vnímať stále viac a viac. Preto vás už dokážem ľúbim aj vtedy, keď sa mi deje niečo nepríjemné. Moja myseľ, ktorá sa tak často voči vám búrila a obviňovala vás z môjho nešťastia, už viac-menej chápe, že všetko, čo robíte, má svoj vyšší zmysel; že som sa musela už veľakrát skloniť pred vašou nekonečnou múdrosťou a inteligenciou a stále viac a viac sa rada odovzdávam do vašich rúk, ak si s niečím neviem rady. Takže aj toto ti, Rafael môj, odovzdávam, ak môžem 🙂

Rád ti s tým pomôžem, ale najprv ešte trochu ponamáhaj svoje šedé mozgové bunky 🙂

Dobre, a v čom?

Ešte raz sa nad tým zamysli, láska moja, nad tým, prečo ťa to tak bolí, keď pochopíš, že niečo bola len ilúzia.

Napadlo mi teraz, že preto, lebo som niečo chcela, ale to moje prianie bolo v rozpore s tým, čo chce prežívať moja duša. Alebo čo chcete vy, aby sa mi dialo.

To je to isté. A ešte niečo ti napadlo, napíš si to, anjel môj 🙂

Strach. Že v niektorých prípadoch môže byť za tým aj strach. Že sa ponorím do niečoho, v čom mi je veľmi príjemne, o čom som aj v tom momente presvedčená, že ide o realitu, ale potom za zľaknem. Akoby toho, že to nebolo skutočné. Že to bola len ilúzia. A teraz som to už naozaj dosť slušne zamotala 🙂

Ani nie, láska 🙂 teraz si to všetko spoj dokopy, už ti začalo v hlave svitať 🙂

Áno, uvedomila som si, že to dokážem rozlíšiť. Vtedy, keď sa do niečoho rozhodnem ponoriť, cítim, či sa jedná o realitu alebo len o ilúziu. Dokážem to rozlíšiť tak, ako dokážem rozoznať vašu lásku, vašu prítomnosť. Ale nie vždy, alebo lepšie povedané, len veľmi zriedkavo, to dokážem takto cítiť.

A vieš prečo?

Lebo si neverím a potom v tom nemám prax.

Povedal by som, že to prvé, praxe máš až až. Ale je tu ešte niečo iné. Napíš si to, už ti to napadlo.

Že potrebujem začať žiť vedome. Aj včera som o tom čítala v knihe o kvantovom liečení od Franka Kinslowa. Teraz žijem stále viac-menej akoby v nejakom sne, akoby som ho nežila ja, ale niekto iný. A teraz mi v súvislosti s tým napadlo, že preto som tak rada obviňovala niekoho z toho, keď sa mi udialo niečo nepríjemné. Že som mala v podstate pravdu, rozumieš 🙂 V tom sne akoby dávam zodpovednosť za svoj život druhým ľuďom alebo okolnostiam. Podobne nedokážem prežívať ani radosť, akoby mi nepatrilo ani to príjemné. Do kelu, Rafael, až teraz mi to došlo, aký život žijem a prečo. A pritom je to iba zvyk, dá sa z toho pomerne ľahko vyjsť.

Veľmi dobre, láska moja. A teraz to uverejni. Viem, zdá sa ti to veľmi chaotické, ale ver mi, pomôže to mnohým.

. viem, môže to pomôcť aj druhým, aj mne tento rozhovor s tebou pomohol vidieť to, čo som doteraz vidieť nedokázala. Ďakujem 🙂

Som veľmi rád 🙂