Prejsť na obsah

Tunel zvaný život

13/06/2010
by

Tento článok nepovažujem za obzvlášť hodnotný a preto som aj uvažoval, že ho nezverejním, ale Gabriel ma presvedčil, že niektoré veci treba pripomínať stále, tak spomínajme na to , čo už vieme 🙂 .

Rád hľadám vo filmoch/seriáloch duchovné myšlienky a včera…

„Aj keď sa ti zdá že nie, na konci tunela je svetlo. Vždy tam bolo.“

A z toho vzniklo:

Život je ako tunel. Dlhá cesta , niekde tma, niekde svetlo (pod osvetlením), dopravné značky, ktoré nás usmerňujú kadiaľ máme ísť, aby sme dorazili do cieľa.

A my sme vodič vozidla (nášho tela), je na nás, či dodržujeme predpisy a ako jazdíme, ale od toho sa odvíja vždy naša ďalšia cesta.

Tak ako sú v našom živote svetlejšie a tmavšie chvíľky, tak v tunely svetlejšie a tmavé miesta  a teraz je na nás, či len prechádzame bez svetiel (lásky ktorú môžeme vyžarovať) .

Keď ideme tmou, spomalíme, lebo máme strach aby sa niečo nestalo a pri tom stačí zapnúť svetlá a zasvietiť si na cestu.

A keď ideme svetlom sme šťastný a o to viac nás bolí potom príchod do tmy.

„Raz sme hore raz dolu.“

Minule sa v článku o Atlantíde spomínalo, že každý kto je hore neskôr padne. Teda každý kto je na svetle v tunely, prejde časom do časti s tmou.

Našou úlohou je naučiť sa jazdiť tunelom, tak aby sme boli vždy šťastný a plný lásky.

Nie je podstatné či je svetlo alebo tma, ale či si dokážeme na cestu posvietiť, ani cesta svetlom nebude úplne ľahká, lebo budete cítiť strach z príchodu do tmy a preto sa v nej budete snažiť udržať, ale každý musí ísť ďalej, nemôžeme zastavovať na ceste ku svetlu, lebo sa k nemu nikdy nedostaneme. A preto musíme svietiť na cestu. Rozsievať lásku. A vodiči čo pôjdu v tunely s nami, budú vidieť na svoju cestu aj vďaka nám, časom sa od nás naučia tiež svietiť si na cestu a takto sa obklopíme ľuďmi, kt. budú svietiť na cestu tak ako my, ktorý budú všade rozdávať lásku, tak ako my. A keď prídeme do tmy a náhodou už nebudeme vládať svietiť, lebo sa vnútorne zlomíme, budú to oni vedľa nás, kto bude svietiť nám, tak ako my im kedysi. Pomôžeme si navzájom ku svetlu a do cieľa, k láske.

Kto cíti lásku je šťastný. Preto nečakajme na to kým prídeme do cieľa a budeme šťastný, ale privolajme si to šťastie k sebe. Naučme naše okolie a seba dávať lásku a postupne sa svetlo rozšíri do celého tunela. Už nebudú tmavé miesta. Už bude svetlo všade. A my budeme plynulo a s láskou postupovať tam kam máme prísť. K Bohu!

To cesta, cesta nám přináší štěstí, ne jenom cíl.“ (z Pokojného bojovníka)

A ešte na záver pár myšlienok do života z môjho srdca.

„Voda nebude tiecť, pokiaľ nemá kadiaľ.“

„Nič nebude krásne pokiaľ tomu nedáme šancu, aby to také bolo.“

„V najväčšej tme sa prejaví aj najmenšie svetlo“

–          Preto aj keď sa nám zdá že je všetko stratené skúsme vzkriesiť v našom srdci aspoň trochu radosti a všetko sa zlepší.

„Nič veľké nebolo vždy veľké, ale muselo to vyrásť do svojej veľkosti z malého semiačka.“

„Koniec niečoho v našom živote, nie je koncom života. Ale začiatkom niečoho nového krásneho.“

„Krása sa nerodí v okolí, ale v nás.“

„Všetky cesty vedú tam kam máme prísť. Do svetla.“

„A cesta vzad je posun vpred.“

„Na to aby láska bola v našom srdci, musíme ju tam vytvoriť a nie len prijať z okolia.“

Dodatok [13:39, 13.6.2010] :

„Láska je všade, nie len tam, kde ju vidíme.“

„To čo vidíme očami je len ilúzia. To čo vidíme srdcom, je realita.“

„Raz vidieť, je lepšie ako stokrát počuť, ale raz cítiť je lepšie ako vidieť aj počuť dokopy.“

14 komentárov leave one →
  1. 13/06/2010 10:08

    Tie myšlienky sú krásne . Ja si myslím , že tento článok je veľmi hodnotný 🙂

  2. Lia permalink
    13/06/2010 11:23

    tiež si myslím že článok je pekný a hodnotný 🙂 …nevadí ked si zaspomíname aj na to, čo už vieme, ved opakovanie je matkou múdrosti 🙂

  3. 13/06/2010 13:01

    Pekne si to napisal Wolver.

  4. 13/06/2010 20:17

    Článok je určite hodnotný! :).

  5. lucynka permalink
    14/06/2010 06:29

    súhlasím s ostatnými, článok je určite hodnotný a mne práve padol vhod 😉

  6. boobak permalink
    14/06/2010 08:49

    krásne metaforický aj polopatistický 🙂

  7. Malone permalink
    14/06/2010 14:14

    Ten článok je naozaj hodnotný a myšlienky sú super. To beriem tie myšlienky je ako reality. 🙂

  8. Wolver permalink
    14/06/2010 15:09

    Potešilo ma, ako ho vidíte 🙂 a teraz už aj ja 🙂 inak aj vy vidíte na tom obrázku to srdce ? alebo mám halucinacie ? 😀

    • Malone permalink
      14/06/2010 16:04

      áno som videl na obrázku. 🙂 Kto povedal, že máš halucinácie? Nikto…. 😀

  9. 15/06/2010 11:16

    Wolver, začínaš ma fakt prekvapovať!!! 😀 A Gabriel mal pravdu… 😉

    • Wolver permalink
      15/06/2010 14:55

      čo už zmenil som sa 🙂 aj keď len trošku, ale predsa a som rád, že sa ti to páči 🙂

  10. moonica27 permalink
    15/06/2010 13:46

    Wolver 🙂

    veru tak, treba svietiť na Cestu Láskou sebe i zvyšku Celku 😉

    K tomu som si spomenula na niekoľko myšlienok z Proroka Chalíla Džibrána :

    Keď milujete, nehovorte: „Boh je v mojom srdci”, povedzte radšej: „Ja som v Božom srdci.” A nenamýšľajte si, že môžete usmerňovať tok lásky, lebo láska, ak vás uzná za hodných, sama vám určí smer. Láska má len jedno želanie; aby sa naplnila. Láska nehovorí „ja“, pretože dobre vie, že neexistuje žiadne „ja“ alebo “ty”, ale iba “my”. Objíma všetky bytosti: malé, veľké, ďaleké i blízke; či sú na zemi, vo vode alebo vo vzduchu, nemenná vo svojich sympatiách, bez starostí, či sa jej to raz vráti. Je príjemným chladom pre tých, ktorí horia ohňom utrpenia a vášní; je životodarným teplom pre tých, ktorí sú opustení; smeruje k tým, ktorí sa trasú v mraze sveta bez lásky; k tým, ktorých srdcia sa vyprázdnili a zoschli opakovaným volaním o pomoc v najhlbšom zúfalstve.

    Láska je silou a dáva silu, je oslobodením srdca a najjemnejšou krásou …

  11. boobak permalink
    15/06/2010 16:05

    mala som sen… nie je pre vás dôležité o čom bol, ale cítila som v ňom toľko lásky, až som mala pocit, že sa do mňa nezmestí, že explodujem. a v tej súvislosti mi napadol “big bang” alebo “veľký tresk” – že možno to dačo na začiatku malo v sebe tiež tak veľa lásky, až sa nezmestila a muselo to vybuchnúť… a tie miliardy miliárd a miliárd častíc, keďže pochádzajú z lásky a sú na ňu nemenne naprogramované, ju atomaticky opäť hľadajú. každá častica ju hľadá inak, lebo nie je určená cesta, je len zakódovaný cieľ. preto je láska odveky vekov najčastejšia téma a dôvod rozhovorov, úvah, trápení a pod. je to to jediné, vďaka čomu existujeme a čo nevyhnutne potrebujeme k svojej existencii a možnosti sa prejaviť (v plnej kráse).
    nesmierne sa teším, až dosiahnem bod, keď budem hodná zapadnúť do svojej skladačky lásky a naplniť nielen ten základný “program”, ale aj svoj. už aby to tu bolo! lebo keď raz človek ochutná, nechce nič iné 😉

  12. stormbringer permalink
    22/06/2010 21:01

    Tak toto bolo veľmi hodnotné, ďakujem vám všetkým, respektíve nám všetkým 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d blogerom sa páči toto: