Sebaprijatie

Rafael, 10.6.2017:

Ľúbim ťa. Nehnevaj sa kvôli tomu, čo robím, že každú chvíľku mením názor a chcem od teba niečo iné. Veď aj ty si taká. 🙂 A chceš vedieť prečo? Lebo je to tvoja prirodzená vlastnosť – premenlivosť; nebráň sa tomu. Partner, ktorý ťa bude ľúbiť takú, aká si, bude mať aj túto vlastnosť na tebe rád. Pýtaš sa, načo je vlastne dobrá? Tvoja premenlivosť, inými slovami aj pružnosť, ti umožňuje meniť sa oveľa rýchlejšie ako je to umožnené iným ľuďom, ktorí až takíto pružní nie sú. Zároveň touto svojou pružnosťou meníš výrazne aj svoje okolie, aby sa aj oni mohli meniť. Nie vždy im je to ale po vôli, preto ťa niektorí ľudia nepochopiteľne (akoby bezdôvodne) nemajú radi. Aby si bola spokojná, potrebuješ to len prijať, že to tak je. Nesnaž sa vyhovieť každému, nie je to možné, anjel môj. Viem, máš to v sebe hlboko zakorenené, ale postupne to zmeníme. Chcem, aby si bola spokojná a mala krásny život. A keď si tak uvedomíš, nič ti v tom reálne nebráni. 🙂 Len sa pre to potrebuješ rozhodnúť, že to tak chceš. Rozumieš mi, však? Všetko potrebné pre to, aby si bola šťastná, máš vo svojom vnútri. Je to už len záležitosť tvojho rozhodnutia, lebo si už dostatočne čistá, aby si dokázala všetky vplyvy, ktoré by ti mohli brániť tvojmu šťastiu, odignorovať. Veľmi ťa ľúbim, anjel, a chcem, aby si tieto moje slová zverejnila. Nájde sa v tom totiž mnoho ľudí, ktorí sú podobní ako ty a veľmi im to pomôže. Môžeš sa pýtať, ak chceš, už som svoj netypický monológ skončil. 🙂

 

Veď som ti dala priestor, ako sme sa dohodli. 🙂 Si naozaj zvláštny, Rafael, si naozaj každú chvíľu iný. Moc premenlivý. Rozmarný. 🙂

 

Veď to aj ty. 🙂 A vidíš, mne to nevadí; mám sa rád taký, aký som, a ty by si sa už konečne tiež mohla prijať taká, aká si. 🙂 Rozumieš. 🙂

 

Rozumiem. 🙂 Je to naozaj len o tom, ako som zvyknutá pozerať sa na seba. A je mi teraz úplne jasné, že to, že sa ešte nedokážem prijať taká, aká som, s úplne všetkým, je už len pozostatok minulosti, kedy som zvykla pozerať na seba s príliš veľkou kritikou.

 

Som rád, že to už tak jasne vidíš. Chce to naozaj len zmenu uhla pohľadu. Aj keď u teba tá cesta k tomuto “len” znamenala dlhé roky tvrdej práce. Ale výsledok stojí za to, sama to vidíš. 🙂

 

Áno. 🙂 Vŕta mi ale teraz v hlave – každý si prechádza takouto masochistickou fázou, kedy sa nenávidí, nechá si ubližovať a má pocit, že si to tak zaslúži?

 

Nie vždy až takou, akou si si prechádzala ty, ale v zásade áno. Je to tak preto, lebo tento svet je založený na dualite; najprv sa zákonite musíte odmietnuť, aby ste sa dokázali prijať.

 

V zásade rozumiem, ale uvedomila som si, že nerozumiem tomu viac do hĺbky. Prečo sa najprv musíme odmietnuť a až potom prijať? Prečo to nemôže byť naopak? Počkaj, už mi to došlo – lebo vo svojich životoch postupne prechádzame od nevedomosti (=tmy) k poznaniu (=svetlu).

 

Presne tak, anjel. Odmietanie sa kvôli čomukoľvek je kvôli nevedomosti. Postupne, ako je svetlo vo vás stále silnejšie, prichádza zákonite aj k tomu, že sa namiesto odmietania stále viac a viac prijímate – presne takí, akí ste. S ÚPLNE všetkým. Pretože v každom okamihu ste dokonalí takí, akí ste. Boli ste stvorení takí, akí ste; tento svet je nastavený tak, že sa cez svoje “chyby” učíte a posúvate ďalej; tak je tu dôvod na nejaké odmietanie toho, ako to je? 🙂

 

Teraz to vidím tak, že nie je. A keď to tak budem chcieť vidieť stále, alebo – buďme realisti 🙂 – aspoň častejšie ako doteraz, je to asi už len otázka toho, ako sa to rozhodnem vidieť.

 

Áno. 🙂 Keď to už dokážeš takto vnímať aspoň na chvíľu, už táto skúsenosť v tebe je; už ti ju nikto a nič nemôže zobrať; stačí sa preto len znovu a znovu vedome zamerať na to, čo chceš a toto bude v tebe stále silnejšie, anjel. 🙂

 

Áno, zákon príťažlivosti. Na čo sa zameriam, toho budem mať v živote viac. Viac príjemného alebo naopak.