Prejsť na obsah

Čas a jeho vnímanie

11/01/2011

Tento článok som tu vlastne vôbec nechcela dať, lebo som nemala pocit, že niektoré odpovede sú zvláštne a dokonca sa to vymyká danej témy.. Nakoniec s viacerými podnetami ( i osobami ) ma nakoniec sem donútili dať. Tak možno, časom zistím, čo tým presnejšie chceli povedať. 🙂

Kto tu je?
Azrael
Tak o čom bude téma? (:
Hovoríme ti to už týždeň maličká – o čase 😀
Vybral si si na to ale čas teda, ako každý ( ako typicky som v škole )
A tu by začala téma. Ovplyvňuje to nejako tento channeling? Zmenilo by sa niečo, keby sme to robili večer?
Určite by som sa na to sústredila viac ako pri skúšobnom teste z matematiky, nemyslíš? 😀
Nemyslím, ja VIEM že by si sedela pri PC a venovala sa tomu omnoho menej ako teraz, preto škola 🙂 V tom čas teda nehrá roľu. A podľa teba kedy a ako hrá čas roľu?
No napríklad aby veci boli usporiadané a šli za sebou aby sa to nedialo neusporiadane bez časovej osi.
Aj. Ale My anjelský ho až tak ako vy nevnímame. I keď všetko čo sa deje vieme určiť že to trvalo dlho/krátko skôr/neskôr ale i to vnímame cez vás. Nebyť vás, čas je pre nás nepodstatný pojem. A mal by sa nepodstatný stať i pre vás.
A začneme chodiť všetci všade neskoro 😀
Nepochopila si ma… Je rozdiel vnímať ten čas a stresovať sa kvôli nemu a brať ho ako nepodstatný element. Na príklade. Sedíš v aute, ideš do mesta niekde a vyzerá to že budeš meškať. Stresuješ sa, že prídeš neskoro. A i neskoro prídeš. Potom bez nejakého náhlenia ideš dokonca peši sa prejsť do obchodu do mesta a ešte zistíš, že prídeš skôr ako si predpokladala.
Ale to už s časom moc spoločného nemá ale s myslením, nie? Na čo myslíme, to privoláme. Zhmotňovanie.
Takže prestaneme myslieť? 😀 Nie, háčik je v čase. Nevnímajte to čo nemusíte.
Napríklad učiteľku? 😀
Berieš ju za nepodstatnú?
Áno 😀
Tak nevnímaj a zajtra teda neprejdi z písomky 😀
A napadlo ma. A prečo vlastne neplníte sľuby v danom časovom úseku ako poprosíme alebo skôr?
Buď to vtedy nepotrebujete a pre nás je čas nepodstatný. Hlavné je, že to dostanete, nie?
Ani, čo ak som to vtedy potrebujeme?
O to sa báť nemusíš. I keď si myslíš, že to potrebuješ, ver, že mi vieme presne kedy a čo potrebuješ ( i to, čo chceš )
Takže záver? 😀
Ohohoho… ako to rýchlo ukončuješ 😀 Jednoznačne nevnímať čo netreba ( nestresovať sa prílišným vnímaním času ) a čas by sa mal stať jeden z nepodstatných elementov ( nie ho ho ignorovať a nechápať )
Ďakujem za rozhovor 🙂
I ja maličká 🙂
5 komentárov leave one →
  1. daeduwen permalink*
    11/01/2011 17:26

    Nevnímajte to čo nemusíte.
    Napríklad učiteľku? 😀
    Berieš ju za nepodstatnú?
    Áno 😀
    Tak nevnímaj a zajtra teda neprejdi z písomky 😀

    milujem anjelsky humor… 😀 😀 😀

  2. 13vera13 permalink
    11/01/2011 20:41

    “Píšeme v prítomnosti o minulosti, ktorá sa ešte len stane budúcnosťou.”

  3. orionko permalink
    13/01/2011 16:12

  4. Groover permalink
    18/01/2011 01:35

    Cas je dokonala iluzia.

    Ciele, plany a pohyb. Cas hra vyznamnu ulohu iba vo fyzickej rovine. Nase psyche je len zamerane na vedomie vnimanie projekcie casu. Berieme to ako absolutnu samozrejmost. Smrt alebo vytocenie na vysoke vybracie nam vsak ukazu ze cas je ako sen a to co sa nam zdalo volakedy pevne a nemenne je len tiez mentalna velicina ktora sa meni nasim vlastnym vplyvom. Svet sa moze zdat aj ako automaticky obrazok co sa hybe sam od seba a mi ani nestihame reagovat. Ludia by sa divili ako sa dokazu oddialit od toho co robia a byt duchom mimo tj. telo vykonava samo instrukcie a mi len pridelujeme prislusnich elementalov.. Takto dokazu ubehnut cele mesiace a v relativnom case pre niekoho ineho to vsak moze byt desat nasobok daneho casu lebo sustredil svoju pozornost na vonkajsi dej (extrovert) vonkajsie deje .. predmety nizsiej vibracie ( vztahy,materializmus,prestiz ) Tym je velmy ovplyvnene vnimanie nasho casu. Paradox je aj v tom ze ak toto vsetko odpadne cas sa stane zvlastny tym ze hoci sa pritomnost zvecni trvale v jednom okamihu tak cas leti nadalej rychlo ako silno rozkmitana pruzina pritomneho okamihu.

    Priklad –> Ak si poviete v danom momente: Wow. Kolko casu prebehlo kym sa toto stalo ako by to netrvalo nic.

    Tak prave je to pravda. V skutocnosti to fakt netrvalo nic. To len pritomny moment obsahuje myslienku minulosti ako fakt vybrateho smeru cesty. Hmota je preto len 1. obrazok na uz hotovom deji. Cize nedokonaly pohlad na vec.. linearne rozlozeny obrazec. Mysel vie vsak dokonale znazornit elementala minulosti.. Fyzicka aj Psychicka rovina je tak len uhol pohladu. Lebo ak sa na to pozrieme z fyzickeho hladiska tak je jasny zaciatok->priebeh a koniec deja ale tak to vyzera len preto lebo nepozname vsetky premenne a javy ktore to sposobuju. A kto vie kolko dalsich premennych konstant a javov sa vyskituje este na mentalnej urovni..

    Ked vo vedomi urcime 1 bod. v ktorom sa nachadzame uznali sme archetyp a povod casu a tym sme v jeho naruci pokial si neuvedomime ze je ziveny nami. Najtachsie je si totiz uvedomit najvetsie samozrejmosti. Vsetko zacina urcenim a krajanim duality na celky.. bytie-nebytie , svetlo-tma atd. kde patri aj cas ako znak plnosti Absolutna: nedualneho celku.. ktory obsahuje aj prapovod nasho Ja ktore je len sucastou tohto velkeho nepoznaneho suboru vsetkeho coho sme alebo tzv. nie sme lebo ked to pomenujem tak sa priklonim k jednej polarite a vtedy sa uz nejedna o Absolutno/Boha.

    Ako sa pise v Bhagavadgite tak Boha nezazrieme skrze jeho dualitu alebo cez jeho vytvori. Boh/Absolutno vecny nemenny prazaklad nie je nicim dany. Aj samotne ticho alebo neexistencia potrebuju potvrdzovat svoju danost v polaritach dualnosti tzv. Absolutna. V tejto prastarej filozofickej myslienke vidim velku podporu. Cas ktory potom takto vnimame je odraz toho co je. Podla mojho nazoru nedokazeme pochopit pociny Absolutna ale mozme usudit z vlasntej skusenosti ze Absolutno odraza to co je a vnima to aj tym co je.. hranice su tiez len to co je.. a vsetky pojmy odrazy a nazory vychadzaju tiez len z paradoxou ze pokial je co riesit alebo neriesit vzdy sa jedna o nieco daneho cize nie o prave Absolutno. Preto Absolutno mozme povazovat za vecnu neznamu ( ? ) nevycerpatelnost toho co je respektivne nie je.. 😉

  5. Gabika permalink
    20/01/2011 05:48

    O tom case je to velmi pekne, ale ked od malicka, vyrastame v rodine, kde su pravidla a tie sa musia dodrziavat.(v tedy a v tedy prides domov! bez komentara)tak je tazko rodicom vysvetlovat, ze to moze byt aj trochu inac. Ja som v takej rodine vyrastala a momentalne mam problem sa s tym vysporiadat, ze to moze byt aj inac. Na spojich detoch to takto urcite nepraktizujem, ale “poriadok” musi byt.Uz to mam v sebe a velmi vela energie mi treba, aby som to zmenila. Mozno to ani celkom nezmenim. Zijem v krajine, kde hodinky nepoznaju a to, ze ” pridem o pat minut” je u nich zajtra ma niekedy neskutocne vytaca, ked je to naozaj dolezite a nie su to materialne veci, ale ked chcete niekomu urobit radost, potesit ho iba v ten den a ten zacina a konci a je koniec dna. Chapem, ze “oni” presne vedia kedy, co potrebujeme, ale tu dole sme ohraniceny dnom i nocou. Mozete kludne so mnou suhlasit, nesuhlasit, cas nie je dolezity, samozrejme, ale trosku je. Takze tento boj s casom mam na dennom poriadku a dufam a pevne verim, ze to vyriesim a neosivejem 🙂 Mne sa tento zivot paci a naozaj by som ho nechcela premrhat cakanim na niekoho na nieco, ked mam pravo vyberu. Musim sa nadychnut…..vydychnut a pojde to, tak mi drzte palce 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d blogerom sa páči toto: