Čo je vlastne “ego”?

Pred pár dňami (presnejšie 20. decembra, keď som bola krátko pred prázdninami a nervovým zrútením 🙂 ) sa medzi mnou a jednou dievčinou (nazvem ju Plamienka 🙂 ) odohral cez maily nasledovný rozhovor:

Plamienka: Ehm… chcem sa opýtať, čo je ego. Nikdy som si ho presne nevedela vysvetliť 🙂

ja: vidis… najlepsi dokaz toho, ze si nikdy ego nemala, je ten, ze ani nevies, co to vlastne je… :))) “ego” je nieco ako kompenzacny system vlastneho “ja”; cim viac si si vedoma svojho skutocneho “ja”, tym mensie ego a naopak; ludia, ktori su prilis neisti, maju obrovske ego, pretoze vsetko vnimaju velmi osobne a maju nizke skutocne sebahodnotenie; tak si to vysvetlujem ja 🙂

Plamienka: Tak tvoje vysvetlenie som pochopila takto: čím vyššie JA máme, tým nižšie je EGO a naopak, ale stále neviem čo to je :)) A možno to je zbytočná informácia :)))

ja: asi tak; ja tiez neviem presne, co to ego je; a mam take podozrenie, ze v podstate ego ani neexistuje, len sa ho ludia boja, aby ho nemali privysoke, a strach ich blokuje v poznani seba samych; toto by davalo zmysel mne

Plamienka: Takže ego je niečo také ako peklo… Ako slová majú určitú vibráciu, ale sú to len prázdne slová :))) Keby len ľudia vedeli, že sa boja len vlastnému nazretiu do duše :)))

ja: ty, to je celkom dobre prirovnanie… ego je vlastne obrazom pekla; ten, kto si uvedomi, ze je to falosne, sa z pekla oslobodi. a nediv sa, ze sa ludia boja nazriet do vlastnej duse; pravdepodobne vedia, ze je coho sa obavat…

Plamienka: Dobré prirovnanie… tak to potom nebolo odo mňa 😀 Pekne si to rozpísala, takto by to pochopil každý :))) Dokonca mi to aj viac dalo, ako moja dedukcia 😀

ja: spravime z toho clanok 🙂 co je to vlastne ego… :))) to by inak nebol zly napad… ja toho anjelskeho roztrhaaaaaaaaaam a jeho perie pouzijem do vankusa… JA CHCEM TYZDEN VOLNA!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Plamienka: Michael utekaaaaj, daeduwen sa hnevá :)))) Znovu sa ospravedlňujem za námet na článok 😀 Tie potvorky, vedia, že na mňa sa nenahneváš (či??? :))), tak ti úlohy zadávajú cezo mňa 🙂

ja: Michael ma pruser… :))) ale bit ho nebudem; ked je ten namet od teba, tak to dokazem dokonca aj akceptovat… ale aspon uz viem, o com to bude… :))) juch :)))

Nepamätám si presne, kedy som tento pojem prvýkrát počula ja (ale asi to malo nejaký súvis s Freudom 🙂 ), ale viem, kedy som sa s tým prvýkrát stretla z ezoterického hľadiska.

Pred niekoľkými rokmi som si tak nesmelo skúšala rôzne cesty; a do rúk sa mi dostala knižka Učenie majstrov Atlantídy od F.E.Eckarda Strohma. Jej súčasťou boli aj tarotové karty Atlantídy; 22 kariet, na ktorých je pomerne názorný symbol odvodený od písmen abecedy. Jedna z nich niesla pomenovanie “Ego”… vtedy som sa prvýkrát dočítala, čo sa vlastne týmto pojmom presne myslí.

V tarote Atlantídy sa okrem iných vyskytujú dve karty: “Ja” a “Ego”. F.E.Eckard Strohm ich v definícii karty “Ego” navzájom porovnáva:

“(Ego) stojí v ceste nášmu rozvoju. Tak tvoria karty “Ja” a “Ego” jednotu a zároveň protipóly. Práve ego oddeľuje človeka od jeho božskosti. Je to prekážka, ktorú máme za úlohu prekonať. Je to nádoba našej arogancie, cesta späť z jednoty do samoty… Karta symbolizuje cestu zasvätenia, úlohu prekonať svoje odlúčenie od Boha, spôsobené vlastným egom a tým ho transformovať na Ja.”

O pár dní na to, ako som si túto definíciu opätovne našla, som zasa mala rozhovor s Plamienkou (to bolo 29. decembra), kde už som to nebola celkom ja, čo písala (bežne to vlastne nie som celkom ja… no ale divte sa, keď Michael mi visí v hlave skoro stále… 🙂 )

ja: ego? to co je? 🙂

Plamienka: No jednoducho ego, každý hovorí, že ho máme, takže som trošku zmetená 😀

ja: kasli na ego, Plamienka… ego je vymysel ludstva, aby si ospravedlnili to, ze su lenivi a nechce sa im na sebe makat; tak to zvalili na “ego”, ktore im akoze brani v napredovani. to je vsetko, co ego je. umela blokada. kazdy sa ohana egom a pritom nevidia, ze to, co sa bezne oznacuje ako “drak” ci “dracie semeno” alebo “nedostatok sucitu”, “nedostatok empatie” je v skutocnosti nejaka pohodlna prekazka, ktoru za inych okolnosti pomenuvaju slovom “ego”… myslim, ze zacnem zdielat Michaelovo znechutenie tymto slovom a prestanem ho pouzivat… 🙂

Plamienka: Ja sa egom ani tak nezaoberám, len keď každý sa ma pýta na názor a povedať im, že ani neviem, čo je ego… Ale nebudem sa ním trápiť, i tak sa mi to slovo nepáči, má čudnú vibráciu. Aj ja ho prestanem používať :))))

ja: ano, myslim, ze to slovo je najlepsie uplne skrtnut zo slovnika… :))) ja som takto prestala pouzivat slovo “normalny”, lebo nic nie je normalne… :))) teraz som si spravila rychly numerologicky exkurz do vibracii slova “ego” a zistila som, ze je to cislo 15 a v tarote tato karta predstavuje Diabla… hm, preco asi to tak bude? :)))

Plamienka: A akú vibráciu má slovo Ja? :))) Nemal by to byť opak Diabla? Takže Harmónia 🙂

ja: slovo “Ja” ma vibraciu s cislom 2; v tarote je to Velknazka… :)))

Plamienka: Je to veľmi zaujímavé, ego Diabol, ja Veľeknažka… hm. Ale v iných jazykoch sa slovo “ja” povie inak, alebo tieto slová aj napriek tomu majú rovnakú vibráciu?

ja: jasne; v inych jazykoch je to ine, teda “Ja”; ale ten Diabol je stale ten isty…

A aby som si tu nerozvíjala vlastné ego 🙂 tak na koniec nechám prehovoriť toho najpovolanejšieho…

Michael, 31.12.2009
Takže môžeme ísť na rozhovor o egu?
Ešte predtým ti chcem povedať niečo iné
Počúvam.
Zahoď to
Čo???
Zahoď ten článok; už len myšlienka na „ego“ mi dvíha adrenalín (teda keby som mal telo, cez ktoré by sa to dalo vnímať 🙂 )
Tak toto mi budeš musieť vysvetliť.
To, čo ľudia nazývajú egom, je falošná predstava vyplývajúca z presvedčenia, že všetko je oddelené. Faktom je, že veci sú prepojené; čím vyššia úroveň ega, tým silnejšie presvedčenie, že človek je celok sám o sebe a nie je súčasťou ničoho vyššieho. Anjeli majú nulové ego; kvôli tomu, že je v nich vedomie prepojenia na systém, vedomie celku, v ktorého prospech pôsobia. Ďalej ti poviem až po ďalšej otázke… 🙂
Keď je to ego také nežiadúce, prečo ním vlastne ľudia sú vybavení?
Odpoveďou je strach
Rozveď to, prosím ťa… 🙂
Ego je reakcia strachu; reakcia, že človeka pohltí niečo väčšie, ako je on sám. Preto si ľudia vsugerujú predstavu, že sú niečím odlišní od iných. Najsilnejšie pôsobí ego na najcitlivejších miestach; ale všeobecný princíp je taký, že ego nahrádza nedostatok sebavedomia
Dobre; aký je vlastne rozdiel medzi sebavedomím a prehnaným egom? Pretože sa zdá, že ľudia na to reagujú podobne. 🙂
To je ten problém; navonok sa to rozlíšiť nedá. Ide len o uvedomenie v tebe; preto sa to volá „sebavedomie“ – vedomie seba samého, toho, kým si, toho, čo tu vlastne robíš
A čo tu vlastne robíme?
Za ideálnych podmienok prispievate k celku; učíte sa. Získavate skúsenosti pomocou reakcií na iných ľudí, na nejaké situácie. A pomocou tých reakcií sa dá tiež odhadnúť, kto je ako na tom s egom
Ego – teda jeho úroveň – je dobre odsledovateľné vtedy, keď sa dostanete do situácie, ktorá skúša vašu sebaistotu v určitej oblasti. Ak je tá sebaistota nedostatočná (a teda tu pôsobí ako náhrada ego), tak je reakcia prehnaná; jedovatá, útočná, presne v štýle „najlepšia obrana je útok“. Ľudia, ktorí majú ego na nízkej úrovni, rozumejú – buď inštinktívne alebo vedome – tomu, že takéto prehnané reakcie sú zbytočné; odčerpávajú veľa energie a napokon je výsledok taký, že má daný človek zo seba ešte horší pocit ako predtým. To je nebezpečná pasca; čím horšie sa potom človek cíti, tým útočnejší a výbojnejší bude voči ostatným, aby si posilnil svoj pocit falošnej dôležitosti. Lebo to je ego; pocit falošnej dôležitosti
Čo sa dá robiť pre to, aby sa ego znižovalo?
Prestaňte si myslieť, že nejaké ego máte; to je najlepšia cesta
To sa tebe ľahko povie, keď žiadne ego nemáš. 🙂
Veď ani to ego nemáš… 🙂
Toto chceš, aby som do toho článku dala?
Isteže to chcem; prečo inak by som ti to tu hovoril?
No ako chceš… 🙂
Vedieš takú napoly zábavnú a napoly vážnu hru s jedným svojím kamarátom; ty mu hovoríš, že nemáš ego, a on sa smeje a neverí ti. Pretože to, čím disponuješ ty, je sebavedomie; ty to vieš – on to nevidí, pretože necíti ako ty. Ale je faktom, že teba vyviesť z miery je teraz sakra ťažké… 🙂
Áno, bežne sa to darí len tebe. 🙂
Aj to len krátkodobo 🙂 ideme späť k téme. Naozaj by som bol rád, keby ľudia na niečo také ako „ego“ zabudli. Akonáhle sa začnú pýtať sami seba, či niečo chcú kvôli tomu, že to chce systém, alebo kvôli tomu, že to chcú sami, padajú do pasce ega. „Nemôžem to spraviť; čo ak ma k tomu núti ego?“ Toto keď počujem… tak mám chuť sekať mečom… 🙂
Máme to teda brať tak, že akékoľvek nutkanie, ktoré cítime, nie je nutkaním nášho ega?
Ak to nie je reakcia na niečo – v zmysle naozaj extrémne prehnaná reakcia na niečo – tak rozhodne nie; také nutkania veľmi radi využívame na to, aby sme ľudí posúvali správnym smerom… 🙂
Čiže končíme tým, že ego môžeme ukrižovať a zabudnúť naň… 🙂
Chcem, aby si napísala ešte niečo; trochu sa to týka Drakov, teda predstave o nich. Porovnám ich s kerubmi; kerubovia boli dokonale kooperujúci systém (teda vlastne ešte sú 🙂 ), pretože nemali tušenia, čo to ego vlastne je… 🙂 Nepoznali pojem „oddelenosť od celku“. Draci tak, ako ich poznáte vy (tak, ako sa tu črtali na Angeláriu) sú bytosti, ktoré konajú prevažne na vlastnú päsť a kvôli vlastným záujmom. Nerád by som, aby to vyznelo tak, že som naladený proti nim 🙂 ale faktom je, že to, čo vám tu Draky zanechali ako svoj odkaz, je práve ego. To, čo označujeme pojmom „dračie semeno“, je ego; malý škaredý tvor, ktorý vám bráni vidieť to, aké veci vlastne sú, a tvrdohlavo vás ťahá od nášho vedenia. Ľudia majú možnosť slobodnej voľby; môžu si to ego pekne pestovať, hovoriť si, že na ňom potrebujú pracovať a tak ďalej, ale predsa len pri ňom zotrvávať, alebo ho rovno odmietnuť a tým pádom sa zbaviť jeho vplyvu

Tak čo, zbavíte sa jedného zbytočného domáceho zvieratka? 🙂