Ego… ergo ja

Ego, srdce, mozog, duša… nejako sa mi to všetko zamotalo a neviem, prečo by som mala začať vydeľovať jedno či druhé. Uhádli ste; čítala som článok od Sophie a potom komentáre k nemu. No a keďže každý uhol pohľadu by mal byť obohacujúci 🙂 tak som sa nad tým zamyslela; a vyšlo mi z toho asi toto.

Naša duša sa rodí do sveta nechránená; bezbranná a otvorená vonkajším vplyvom. Ako sa učí, naberá skúsenosti a formuje sa pod vplyvom okolia, začína sa obaľovať ochranným obalom; egom. Ego je štít; možno základný obranný program (spočiatku asi áno), prvotné určenie svojej identity, vymedzenie “toto som ja so všetkým, čo k tomu patrí”. Sophie píše, že jednotlivé ďalšie vrstvy, alebo programy ega, sa na nás naliepajú po ďalších skúsenostiach ako reakcie na určitú situáciu; ak sa raz program vytvorí, bude systém pri najbližšom podnete reagovať podľa neho. (Ja nemám príliš rada počítačovú terminológiu; som z toho magor, priznávam úprimne, mne je živé trochu bližšie, tak si pomôžem tým.)

V našom tele sa nachádza imunitný systém; je to sústava niekoľkých typov buniek, ktoré sa starajú o to, aby náš organizmus fungoval pokiaľ možno konštantným výkonom bez ohľadu na to, čo naň útočí, resp. vplýva. Imunitný systém u dieťaťa nie je dobre vyvinutý; niečo získava od matky, hlavne počas tehotenstva a potom kojenia – to sú hotové protilátky. Imunitný systém ale po osamostatnení dieťaťa od matky (čiže po prerušení kontaktu medzi jej telesnými tekutinami a dieťaťom) je vystavený vplyvu okolia “se vším všudy”. A začína sa učiť; ak vnikne do tela povedzme baktéria, ktorú dovtedy nepoznal, tak sa celé osadenstvo zhŕkne na mieste a so záujmom analyzuje votrelca. Imunitný systém rozpoznáva bunky podľa identifikátorov na ich povrchu; tie hovoria “toto som ja, toto patrí k môjmu telu”. Každá bunka nášho tela má takýto identifikátor; bunky, ktoré nevzišli z nášho organizmu, tento identifikátor nemajú. Ak daný identifikátor chýba, je to prvotný spúšťač imunitnej reakcie.

Biele krvinky sa delia vo všeobecnosti na dva typy; také, ktoré vylučujú protilátky a také, ktoré bojujú iným spôsobom. Biele krvinky vylučujúce protilátky sa nazývajú B-lymfocyty; sú to vysoko špecializované bunky, pretože každá z nich je schopná produkovať protilátky len proti jednému druhu votrelca. Proti konkrétnej baktérii; proti konkrétnemu vírusu. Niektoré B-lymfocyty fungujú ako pamäťové bunky. Ak daný votrelec už niekedy do organizmu vtrhol (a spravil tam celkom peknú paseku – imunitné reakcie sú väčšinou drastické boje, ktoré sa navonok prejavia prinajmenšom zvýšenou teplotou a únavou) a existuje o ňom záznam, čo je najjednoduchšie spraviť? Jasné – predsa vyslať proti nemu protilátku, ktorá naňho zaručene bude fungovať. Problémom je, že baktérie a vírusy často mutujú; čo znamená, že to, čo zabralo pôvodne, už nebude také účinné a musí sa vyskúšať nový typ protilátky, vytvoriť nová pamäťová bunka a uchovať v registri pre prípad, že by tam znovu daný jedinec zablúdil… a tak ďalej.

Ego je ochranný mechanizmus – pláštik – duše, so svojimi programami na riešenie situácií, ktoré v minulosti dobre poslúžili. Imunitný systém je ochranný mechanizmus tela – so svojimi protilátkami na pacifikovanie votrelcov, ktoré v minulosti dobre poslúžili. (Vidíte analógiu? 🙂 ) Tak, ako sa učí imunitný systém, sa môže učiť aj ego. Vtip je len v tom, že na riešenie podobných situácií nemôže používať rovnaké prostriedky. To znamená; ak príde “votrelec” (situácia), ktorá sa podobá v minulosti riešenej situácii, nemalo by ego použiť rovnakú “protilátku” (program) ako predtým. Naša osobnosť sa vyvíja a v starom šate nevyvíjajúceho sa ega nebude prosperovať. (Iný “živý” príklad je zvliekanie kože u hadov alebo hmyzu; kým ostáva živočích v starej koži, nerastie. Možno nikdy nebude vystavený väčšiemu nebezpečenstvu, ktoré predstavuje novo sa formujúca koža, ale na druhej strane sa tak nemôže dostať na iný “level” existencie; takže jednoducho koža ísť dolu musí.)

Ak dokážeme ego zakomponovať do vlastného rastu, je to prospešné. Ego je podľa mňa v prvom rade schopnosť zachovať sa nažive/funkčný, ktorá sa dosahuje prostredníctvom určitého súboru reakcií na podnety. Ten súbor reakcií sa dá kedykoľvek sformovať nanovo; ide len o to, že to nie je jednoduchý proces. A podobne ako je to pri zvliekaní starej kože, môžeme vtedy byť zraniteľnejší a tým pádom útočnejší ako obvykle. (Schopnosť zachovať sa nažive, viete.) Navyše by ten proces mal byť v podstate kontinuálny; to znamená, že vaše ego by nemalo byť nepružné, ale tvárne, asi ako dobre zmäknutá plastelína. Potrebujete priehlbinku alebo vypuklinu? Tak si ju vyformujete; čím ľahšie to pôjde, tým viac vaše ego spolupracuje s vašou podstatou a skutočne plní svoju funkciu zachovania života/funkčnosti.

Prečo by ego nemalo s vašou dušou – alebo srdcom, keď už sme pri tom, s vašou podstatou – spolupracovať? Prečo by sme mali ego/mozog a dušu/srdce oddeľovať, keď to najlepšie, čo sa vždy dosiahlo, sa dosiahlo vzájomnou spoluprácou? Počúvať môžeme dušou/srdcom; ale nevyčleňujme preto ego/mozog. (Na niečo nám to dané bolo; vedci prišli na to, že aj slepé črevo, toľké veky charakterizované ako úplne zbytočný prívesok v tele, má svoju funkciu.)

A ešte čerešničku na torte 🙂 – toto je channel, ktorý možno nemá príliš čo do súvislosti s hore preberanými vecami, ale ja som naň natrafila a pripomenul mi práve toto. (V channeli rozlišujem “anjela” a “ego”; to “ego” berte ako netvárny skostnatený program, “anjel” ako prispôsobivý element.) Týka sa to hlavne čísel a tiež Veľkej arkány, ale snáď to predsa len bude k veci. (Alebo to bude spätný pohľad na to, ako som to vnímala vtedy a tým pádom celkom od veci. Vždy sú aspoň dve cesty. 🙂 )

Michael, 12.6.2010

Už dávnejšie si si spočítala, že nevieš počítať a že „duša“ a „Boh“ majú rovnakú číselnú hodnotu; 14. Je to „Ja zostupujúce do hmoty“; čo je úplne presné vyjadrenie jedného aj druhého. Boh pôsobí cez duše, pretože Boh je duša. Respektíve sú duše… všetky duše vytvárajú dokopy Boha. No a potom… ten tvoj anjel s číslom 15
Áno; ale démon má iné vyjadrenie. 25.
To je pravda… a počítala si „čert“?
Asi nie; tak schválne. Je to 14, nie 15.
Dokelu ale bolo to také tesné…
Ja som sa hrozne smiala…
Viem a „diabol“?
To tiež nebude pätnástka; to bude viac. 18.
Hm… došli mi nápady
Kašli na to; jednoducho duša pochádza od Boha a ak postúpi o jeden stupienok vyššie, môže sa stať anjelom. Uvedomelou dušou.
Presne tak
(…)
Niečo mi vŕta v hlave.
Tak to daj do slov
Dobre; začali sme na čísle 14, Harmónii. Tam sa duša vydelí od Boha a ide plniť svoju úlohu; to znamená ide vidieť svet svojím jedinečným pohľadom. Potom postupuje na číslo 15; to je Diabol, alebo stupeň anjela. Ak si uvedomí, odkiaľ vzišla, a tiež ak si uvedomí, že je súčasťou celku a prispieva k nemu svojím jedinečným pohľadom – čiže vlastne zabije svoju oddelenosť, svoje ego – ego má číslo 15!
Áno anjel a ego dva póly toho istého
Ty počuj; to znamená, že všetky karty od štrnástky hore sú dvojznačné?
Prudko symbolické
Dobre; tak idem ďalej. Takže; ak sa duša vydá cestou anjela, stúpa nahor po veži, aby sa mohla pozrieť nadol z nadhľadu. To robí aj cestou ega. Akurát že ak sa do toho zapletie ego – strach – tak padne do hĺbok, pretože sa jej zatočí hlava. Anjel nepozná strach; kdežto ego v sebe skrýva strach. A potom nasleduje pád. A potom karta Hviezda.
Predstavuje žiaru svetla v tme; presne tak. V hlbinách vlastného vnútra vidíš svetlo; ak ideš cestou anjela, vidíš svetlo v tme. Ak ideš cestou ega, vidíš tmu okolo svetla; a preto sa ti zdá, že svetlo je v menšine. Až na to, že nezáleží na kvantite…
A okrem toho, keby tam nebola tma, tak to svetlo rozhodne nežiari tak jasne.
To je pravda
Ďalej; tam ide Mesiac a Slnko. Svetlo jasnie; ak ideš cestou anjela, tak sa svetlo zväčšuje a tma naokolo bledne, až sa celkom prežiari. Ak ideš cestou ega… tak čo?
Ak ideš cestou anjela, tak tvoja úvaha o tom, že príde väčšie svetlo, ťa nezastihne nepripravenú. Ak ideš cestou ega, tak ťa to svetlo oslepí a ty si pripadáš bezmocná
Hm. A potom ide karta Súd.
Presne tak; buď je to oslobodenie alebo trest. Podľa toho, ktorou cestou ideš
Jasné; no a napokon Vesmír.
Ak je to cesta anjela, tak sa teší, že sa navrátil domov. Ak je to cesta ega, žiali za stratou samého seba a rozplynutím vlastných hraníc
Celé zaujímavé…
Chceš z toho článok?
Už zasa???
To som si nemohol odpustiť…
Si hrozný; si jednoducho hrozný.
Odpusť; dobre, to som trochu prehnal
Dobre, Michael; no a po Vesmíre nasleduje Blázon.
Chcem ti ešte povedať k tomu Vesmíru; v podstate v tom konečnom rozplynutí pochopí každá duša, čo je jej úlohou. Alebo bolo takže Vesmír je vždy vyslobodením. Tam pochopia všetky duše; aj tie, ktoré šli cestou ega, aj tie, ktoré šli cestou anjela. A v stupni Blázna sa znovu vracajú do kolobehu
Počuj; nie je to náhodou tak, že tých prvých dvanásť kariet vo Veľkej arkáne predstavuje cestu duše ešte neoddelenej od celku? Alebo je to až po zrode?
Na to sa veľmi ťažko odpovedá
Hm… alebo fázy, v ktorých môže určitá duša fungovať vo svete?
To skôr; ale tak či tak to nie je dostatočne presné. Veľká arkána je mnohovrstvová; takže sa ťažko odpovedá jednoznačne na všetky otázky, ktoré sú s ňou spojené…
Výborne.
Ale ak chceš, môžeš to vnímať takto; v rámci tej cesty, ktorú sme práve načrtli v kartách od 14 po 21, dokáže každá duša fungovať na tých prvých dvanástich kartách. Aj na trinástej; ale zároveň aj na všetkých ostatných. Fakt sa to ťažko vysvetľuje
Všimla som si.