Prejsť na obsah

O úprimnosti

24/05/2019
by

Sešat, 24.5.2019:

Úprimnosť je ako oheň – dobrý sluha, ale zlý pán. A ty si niekedy až príliš úprimná, Sophie moja drahá. Ale už začínaš toto u seba chápať, takže s tým dokážeš aj lepšie u seba pracovať. Poďme sa pozrieť na tie tvoje otázky, ktoré si si pre nás prichystala 🙂

. áno, ale mám pocit, že by som mala najprv napísať niečo o tom, čo som u seba začala chápať.

Napíš a budeme potom pokračovať tou otázkou ohľadne úprimnosti; súvisí to s tým.

. ok. Došla som na to, že keď sa rozhodnem ísť s niekým do takého bližšieho – priateľského vzťahu, urobím tak iba vtedy, keď si môžem dovoliť byť voči tej druhej osobe úprimná. Že jej môžem povedať úplne všetko. Samozrejme, za vhodných okolností. A to isté potrebujem od toho druhého. Maximálna možná úprimnosť. Všetko ostatné je pre mňa strašne povrchné a aj ťažké, keď si musím stále dávať pozor na to, čo hovorím.

Áno, moja, pokračuj.

. no a potom som si uvedomila v súvislosti s týmto ďalšiu takú vec, že keď nemôžem byť voči niekomu (v hocijakom vzťahu) úprimná, hlavne keď je to dlhšiu dobu, tak výsledkom je tak či tak moja úprimnosť, ale taká až zhubná, lebo poviem vtedy tomu druhému veci buď s hnevom alebo to veľmi preženiem, či dokonca poviem aj to, čo som pôvodne vôbec nechcela, lebo ide o veci vykonštruované iba v mojej hlave, mimo reality. Ale nie vždy mám túto tendenciu, niekedy dokážem mať s niekým vzťah bez potreby byť úprimná, kde dokážem byť v nadhľade a dávať si pozor na to, čo hovorím.

Áno, moja, ale to sú tvoje povrchné vzťahy. Alebo vzťahy s osobami, na ktorých ti až tak nezáleží, ale z nejakého dôvodu si s nimi teraz v nejakom kontakte. A čo je najdôležitejšie – toto u teba funguje len vtedy, keď sa s týmito osobami stretávaš len raz za čas. Vtedy si ten nadhľad dokážeš udržať a aj krotiť svoj ostrý jazyk. Inak – povedzme si otvorene – je to nad tvoje sily. A prečo je tomu tak?

. potrebujem maximálne možné úprimné vzťahy – aspoň jeden, kde môžem byť v komunikácii viac-menej úplne slobodná.

Možno 🙂 A možno nie 🙂 Čo myslíš, Sophie moja, kedy je u teba táto potreba byť až takto úprimná výrazne potlačená?

. už sa mi začína vyjasňovať 🙂

Som rada 🙂 Napíš o tom 🙂

. dokážem byť ticho a pokojná vtedy, keď som vnútorne vyrovnaná. Keď nemám potrebu nikam seba a vlastne nikoho a nič niekam tlačiť. Keď dokážem nechať veci voľne. Splynúť s prúdom života. Vidíš, už tam aj viac som 🙂 a je mi tam príjemne 🙂

No tak vidíš 🙂 Toto potrebuješ a nie byť maximálne možne úprimná 🙂 Teda – aby som to upresnila, potrebuješ byť tak úprimná iba voči sebe. Ale tvoja duša naozaj nepotrebuje, aby si bola taká aj voči druhým.

. no teda… ďakujem krásne, že si mi pomohla takto si to v sebe vyjasniť 🙂

Veľmi vďačne 🙂 aj nabudúce, moja drahá 🙂 pôjdeme takto kúsok po kúsku a postupne bude z teba úplne iný človek 🙂

. teším sa na to 🙂 Je sranda, že ja o tom, čo si mi teraz pomohla uvedomiť si, vlastne viem, ale keď konám – a hlavne keď som v strese – tak prevažujú u mňa tie automatické reakcie. Egúšikovité.

Presne tak. Ale preto o tom teraz hovoríme, aby si si to začala viac uvedomovať a postupne vo svojej hlave zmenila. Zmenila svoje automatické reakcie na také, ktoré budú oveľa viac prínosnejšie pre teba ako aj pre tvoje okolie 🙂

. vieš, čo mi k tomuto medzičasom napadlo, Sešat?

Viem 🙂 Ale napíš si to 🙂

. no že táto moja tendencia byť tak prehnane úprimná je u mňa vlastne možno iba preto, lebo je len prirodzený opačný extrém toho, kde som bola predtým dlhé roky. Dlhé roky skoro žiadna úprimnosť a potom totálne prehnaná.

Áno, moja, je to tak. Si povahovo dosť slušná extrémistka a je to pre teba dosť náročné, lietať stále tam a späť, ale omnoho viac sa tak naučíš, keď si všetko intenzívne prežiješ, namiesto toho, že by si sa hýbala len viac-menej okolo vlastného stredu. Nie je na tom nič zlé, len sa potrebuješ naučiť s tým pracovať – kvôli sebe a tiež kvôli svojmu okoliu 🙂

. ok, ďakujem, Sešat 🙂

Aj ja tebe, Sophie moja 🙂 Poďme teraz na tú tvoju otázku, ktorá s tou úprimnosťou súvisí.

. ok. Zaujíma ma, že … ani neviem, ako to napísať. Teraz sa mi ešte bije v hlave to staré s tým novým, rozumieš 🙂

Rozumiem 🙂 a pomôžem ti s tým 🙂 píš, niečo z toho už vypáli 🙂

. ok. Zamýšľala som sa nad tým, že niekedy si situácia vyžaduje, aby som bola úprimná.

Aké situácie to sú, Sophie moja?

. tak napríklad, keď sa ma niekto na niečo pýta a ja mám pocit, že môžem úprimne odpovedať.

Tak vtedy je tvoja úprimnosť úplne na mieste 🙂 Pokračuj, moja.

. no a potom mám často taký pocit, že musím niekomu niečo úprimného povedať. Že to proste potrebuje počuť, aj keď sa ma na nič nepýtal.

A sme znovu doma, Sophie moja 🙂 Cítiš to aj ty tak? 🙂

. no áno, tak trochu, len tam mám ešte to staré, ktoré vo mne stále prevažuje.

Áno. Ale zvládneš aj toto veľmi skoro 🙂

. musím teraz predychávať, lebo sa strašne hanbím za to, čo som takto povystrájala ešte aj pred pár dňami.

Žiadne výčitky nie sú namieste, Sophie moja. Viem, pripadá ti to teraz ako veľmi tvrdé, čo hovorím, ale faktom je, že si zvyknutá sa príliš často a priveľa za všetko ospravedlňovať. A vyčítať si. Potrebuješ si ale uvedomiť, že aj toto si ty. Táto vlastnosť – prehnaná úprimnosť – je tvojou neoddeliteľnou súčasťou. A keď ju prijmeš, tak tvoja úprimnosť už nebude musieť byť prehnaná, ale bude sa prejavovať už iba vtedy, keď to bude naozaj potrebné. A ľudia to začnú oceňovať 🙂 Zodpovedala som teraz už na tú tvoju otázku? 🙂

. ešte nie tak celkom.

Tak napíš, o čo ide, moja.

. ako byť úprimná voči chlapom, ktorí potrebujú mať pocit, že sú páni tvorstva, a teda nedotknuteľní a nespochybniteľní?

Toto je veľmi individuálne, lebo ten pocit môžu mať a aj majú častokrát aj ženy. Záleží od vibračnej úrovne, na akej sa daný človek práve nachádza. No a tiež od jeho blokov, od vecí, ktoré v sebe nemá ešte spracované. Ty máš s reakciami ľudí na tvoju – a aj prehnanú – úprimnosť dosť bohaté skúsenosti a vieš teda veľmi dobre, kedy máš do činenia s akým človekom, alebo presnejšie, čo v tom človeku na tvoju úprimnosť reaguje. Pretože ty máš dar nájsť v človeku to najslabšie miesto a keď si navyše úprimná, a nehovorím už o prehnanej úprimnosti, tak dokážeš udrieť človeka veľmi silno na jeho najcitlivejší bod. Častokrát to robíš iba podvedome, ale je veľmi dôležité, aby si si to začala plne uvedomovať. Lebo tento tvoj dar nesie so sebou aj veľkú zodpovednosť. Ty vieš, o čom hovorím, keď si už viackrát zažila od druhých aj veľmi tvrdé protiúdery na to, čo si vlastne ani nemyslela zle. Ide o to byť zodpovedná voči sebe (chrániť samú seba pred týmito možnými reakciami) a tiež neubližovať nevedome druhým. Pretože doteraz sme ťa dosť chránili, ale keď zosilnieš (a to sa teraz intenzívne deje), budeš schopná aj sama rozlišovať čo a kedy treba urobiť. A budeš za to niesť aj oveľa väčšiu zodpovednosť, moja.

. uff. Je to sila, Sešat.

Áno, to je. Dali sme ti to teraz pocítiť, aby si si niečo uvedomila. A už sa ti to začína aj vynárať. Napíš o tom, dobre, moja?

. na chvíľu ste ma ponorili do niečoho, kde som už bola a cítila som sa tam taká stratená.

Kde to bolo, Sophie moja?

. v čase, keď som mala obrovskú silu, ale nedokázala som ju vtedy používať s láskou. Bola som takmer úplne odpojená od Boha, alebo inými slovami, od svojej duše.

Áno, už si aj tu o tom písala. A teraz napíš, čo si si plne uvedomila len pred pár týždňami; čo je u teba síce dosť čerstvé, ale je to niečo, čo už v tebe je a čo ti už nikto a nič nemôže vziať. A stále to v tebe silnie.

. uvedomila som si, čo chcem. Čo je pre mňa dôležité. Po dlhých rokoch trápenia sa s vami som konečne došla na to, že chcem byť s vami, nech to už obnáša čokoľvek. Aj keď ma to bolí. Lebo už viem, že bolieť ma môže iba moje ego.

Ktoré ešte stále máš a ako človek aj budeš mať. A uvedomila si si v súvislosti s týmto ešte niečo 🙂

. že už nie som na nič sama. Že ma síce nepodporíte a nepomôžete mi zakaždým, keď to tak chcem, ale vždy, keď to tak naozaj potrebujem. A naučila som sa odovzdávať vám všetko, s čím si neviem rady a na čo jednoducho nemám.

Áno 🙂 Pretože už ani nemusíš – na všetko mať, ako si bola doteraz o tom presvedčená 🙂

. preto ten príšerný a častý pocit izolácie, však? Pocit, že sa na mňa každú chvíľu všetko zrúti a budem na to sama, lebo mi nikto nepomôže.

Presne tak, drahá moja. A teraz už vieš, že nikdy si nebola od nás naozaj oddelená, ale oddeľovali ťa od nás len múry tvojho ega – a naviac z toho tvoja neláska voči sebe samej. Toto je vždy to najsilnejšie, čo vás môže od nás oddeliť. Ale už si na to prišla a my sa spolu s tebou z toho veľmi tešíme 🙂

No comments yet

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d blogerom sa páči toto: